biologická membrána
biologická membrána, biomembrána, v staršej odbornej literatúre bunková membrána — základná štruktúra bunky. Biologické membrány ohraničujú bunku od vonkajšieho okolia pri eukaryontných živočíšnych bunkách; pri eukaryontných bunkách rastlín a húb a pri prokaryontných bunkách je vonkajšie prostredie oddelené bunkovou stenou pod ktorou sa nachádza biologická membrána (synonymum plazmalema, cytoplazmatická membrána alebo ektoplast), alebo ohraničujú jednotlivé subsystémy bunky (napr. jadrová membrána, synonymum karyolema). Základnými zložkami všetkých biologických membrán sú molekuly proteínov a lipidov (resp. fosfolipidov); zastúpenie týchto látok sa mení v závislosti od typu membrány a od jej funkcie. Lipidová a proteínova časť membrán sa pohybuje, a v závislosti od podmienok prostredia (napr. teploty) či pri raste a vývoji bunky sa môže meniť. Molekuly proteínov a lipidov aj bránia voľnému priechodu látok z prostredia do bunky a naopak, alebo medzi jednotlivými zložkami bunky, niektoré látky neprechádzajú, iné sú ľahko prepustené a iné sú transportované pomocou membránových transportérov (→ membránový transport). V biologických mebránach (v membránach tylakoidov) prebieha biotransformácia energie (→ fotosyntéza). Biologické membrány sa aktívne podieľajú aj na delení buniek (→ delenie bunky).
Biologické membrány sú dynamické štruktúry umožňujúce štruktúrovanie buniek (všetky deje sa uskutočňujú v zložkách či kompartmentoch oddelených membránami). Membránový princíp bunky (bunka rozdelená biomembránou na kompartementy) je jedným zo základných princípov funkčnej organizácie buniek. Z evolučného hľadiska je napr. cytoplazmatická membrána jednou z primárnych bunkových štruktúr, z ktorej sa derivovali ďalšie membránové štruktúry pritomné v súčasných prokaryontných a najmä eukaryontných bunkách. Membránam podobné štruktúry sa našli už v prekambriu pred 3,5 mld. rokov ako súčasť bakteriálnych buniek. Evolúciou biomembrán bunky získali veľký vnútorný priestor, ktorý má význam pre metabolické procesy.