bazileus

bazileus, gr. basileus —

1. v starovekom mykénskom období vojvodca neveľkej osady;

2. v homérskom období vojvodca, panovník, sudca a hlavný kňaz gréckeho kmeňa, spočiatku volený, neskôr uplatňovaný na základe dedičného práva;

3. jeden z dvoch titulov panovníkov starovekej gréckej Sparty;

4. titul gréckych a macedónskych panovníkov v období helenizmu;

5. titul cisára v Byzantskej ríši.