Bakunin, Michail Alexandrovič

Text hesla

Bakunin, Michail Alexandrovič, 30. 5. 1814 Tver, Tverská oblasť – 1. 7. 1876 Bern — ruský revolucionár a filozof, jeden zo zakladateľov a ideológov anarchizmu. Pôvodom šľachtic, v mladosti ovplyvnený nemeckou, najmä Heglovou a Fichteho filozofiou. Od 1840 v emigrácii, kde sa priklonil k mladoheglovstvu a k L. Feuerbachovi, ktorého názory eklekticky spájal s Comtovými, neskôr Marxovými a v politike s Proudhonovými názormi. V 40. rokoch 19. stor. rozvíjal slavianofilské politické vízie, 1848 sa zúčastnil na Slovanskom zjazde a na povstaní v Prahe, z čoho sa neskôr odvíjal jeho vplyv na formovanie ideológie ruských národníkov. R. 1849 viedol povstanie v Drážďanoch, začo bol odsúdený na smrť, trest bol neskôr zmenený na doživotné väzenie a na vypovedanie do Ruska. Z vyhnanstva na Sibíri ušiel 1861 cez Japonsko a Ameriku do Londýna, kde spolupracoval s A. I. Gercenom. Až do smrti žil vo Švajčiarsku. V rôznych štátoch Európy organizoval revolučné skupiny a zbližoval sa so socialistickým hnutím. Začas bol členom 1. internacionály, z ktorej ho 1871 na Marxov podnet vylúčili pre anarchistické názory, ale najmä pre odmietanie štátu, a teda i diktatúry proletariátu. Dejiny chápal ako proces prechodu zo „živočíšnej ríše” do „ríše slobody”, čo sa dosiahne zrušením štátu a s ním spätých inštitúcií, v ktorých videl utláčateľov ľudstva, pričom náboženstvo pokladal za ich dôležitú oporu a nazval ho „kolektívnym šialenstvom”. Veril v socialistické inštinkty a v živelnú revolučnosť prostého ľudu. Hlavné dielo: Štátnosť a anarchia (Gosudarstvennosť i anarchija, 1873).

Text hesla

Bakunin, Michail Alexandrovič, 30. 5. 1814 Tver, Tverská oblasť – 1. 7. 1876 Bern — ruský revolucionár a filozof, jeden zo zakladateľov a ideológov anarchizmu. Pôvodom šľachtic, v mladosti ovplyvnený nemeckou, najmä Heglovou a Fichteho filozofiou. Od 1840 v emigrácii, kde sa priklonil k mladoheglovstvu a k L. Feuerbachovi, ktorého názory eklekticky spájal s Comtovými, neskôr Marxovými a v politike s Proudhonovými názormi. V 40. rokoch 19. stor. rozvíjal slavianofilské politické vízie, 1848 sa zúčastnil na Slovanskom zjazde a na povstaní v Prahe, z čoho sa neskôr odvíjal jeho vplyv na formovanie ideológie ruských národníkov. R. 1849 viedol povstanie v Drážďanoch, začo bol odsúdený na smrť, trest bol neskôr zmenený na doživotné väzenie a na vypovedanie do Ruska. Z vyhnanstva na Sibíri ušiel 1861 cez Japonsko a Ameriku do Londýna, kde spolupracoval s A. I. Gercenom. Až do smrti žil vo Švajčiarsku. V rôznych štátoch Európy organizoval revolučné skupiny a zbližoval sa so socialistickým hnutím. Začas bol členom 1. internacionály, z ktorej ho 1871 na Marxov podnet vylúčili pre anarchistické názory, ale najmä pre odmietanie štátu, a teda i diktatúry proletariátu. Dejiny chápal ako proces prechodu zo „živočíšnej ríše” do „ríše slobody”, čo sa dosiahne zrušením štátu a s ním spätých inštitúcií, v ktorých videl utláčateľov ľudstva, pričom náboženstvo pokladal za ich dôležitú oporu a nazval ho „kolektívnym šialenstvom”. Veril v socialistické inštinkty a v živelnú revolučnosť prostého ľudu. Hlavné dielo: Štátnosť a anarchia (Gosudarstvennosť i anarchija, 1873).

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Bakunin, Michail Alexandrovič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bakunin-michail-alexandrovic