baktérie

Text hesla

baktérie [gr.] — heterogénna skupina jednobunkových organizmov rozličného tvaru a veľkosti s bunkovou organizáciou prokaryontného typu. V prírode sa vyskytujú všade tam, kde nachádzajú vhodné podmienky na svoju existenciu (pôda, voda, vzduch, iné organizmy).

Podľa systematickej klasifikácie sa rozlišujú 2 skupiny baktérií: archebaktérie (archaebaktérie, Archeobacteria) a eubaktérie (pravé baktérie, Eubacteria). Archebaktérie patria k prvým živým formám na Zemi, sú príbuzné tak eubaktériám, ako aj eukaryontom. Od eubaktérií sa líšia zložením membránových lipidov a bunkovej steny i citlivosťou na antibiotiká. Pre archebaktérie je typická adaptácia na extrémne podmienky prostredia: striktná anaerobióza, vysoká koncentrácia solí, vysoká teplota. Väčšina baktérií patrí do skupiny eubaktérií, ktoré sa rozdeľujú na základe rôznych kritérií.

Podľa tvaru buniek možno rozlíšiť 3 základné morfologické typy baktérií: guľôčkovité (koky), paličkovité (nazývané aj bacily) a špirálovité (spirily). Rozmnožujú sa nepohlavne, väčšinou priečnym delením. Koky sa môžu deliť v jednej, vo dvoch alebo v troch rovinách. Dcérske bunky sa buď úplne oddelia, alebo ostávajú spojené, čo je dôležitým taxonomickým znakom.

Niektoré baktérie majú vláknitý tvar (aktinomycéty), malá skupina baktérií tvorí bizarné bunky s dlhými výbežkami, ktoré sa rozmnožujú pučaním. Podľa štruktúry bunkovej steny sa rozlišujú grampozitívne a gramnegatívne baktérie, podľa kyslíka potrebného na rast a rozmnožovanie aeróbne a anaeróbne baktérie, podľa pH optimálneho na rast a rozmnožovanie acidofilné (→ acidofília) a alkalifilné baktérie, podľa teploty optimálnej na rast a rozmnožovanie psychrofilné, mezofilné a termofilné baktérie, podľa schopnosti tvoriť spóry (odpočinkové štádiá) sporulujúce a nesporulujúce baktérie.

Charakteristický tvar a pevnosť bunky sú dané bunkovou stenou, ktorej základom je peptidoglykán. Pod ňou ležiaca cytoplazmatická membrána ohraničuje cytoplazmu, v ktorej sa nachádza morfologicky nediferencované jadro nukleoid tvorené kruhovou molekulou DNA, ribozómy (miesta syntézy proteínov), prípadne plazmidy a zásobné látky (glykogén, poly-β-hydroxymaslová kyselina, volutín). Väčšina baktérií vylučuje na vonkajšiu stranu bunkovej steny slizovitý materiál (puzdro, glykokalyx), ktorý ich chráni pred vplyvom vonkajšieho prostredia, resp. zabezpečuje priľnavosť na miestach ich prirodzeného výskytu. Pohybovými orgánmi baktérií sú bičíky, pomocou ktorých sa hýbu v tekutom prostredí, špecifickými orgánmi podobnými bičíkom sú fimbrie. Baktérie môžu byť fototrofné (ak využívajú ako zdroj energie svetlo), chemoautotrofné (ekologicky významné v poľnohospodárstve, pretože zabezpečujú dusíkovú výživu pre rastliny, resp. kolobeh síry v prírode) alebo chemoheterotrofné, ak získavajú energiu oxidáciou niektorých organických látok, napr. glukózy.

Niektoré druhy baktérií sú patogénne, vyvolávajú ochorenia u ľudí, pri zvieratách a rastlinách. Mnohé druhy baktérií sú súčasťou normálnej flóry kože a slizníc človeka. Z biotechnologického hľadiska sú významné fermentujúce baktérie (priemyselná výroba organických kyselín, vitamínov, antibiotík, syrov, octu). Niektoré sa využívajú pri čistení odpadových vôd, mnohé znehodnocujú potraviny, priemyselné suroviny a iný materiál. Z ekologického hľadiska je významná schopnosť niektorých voľne sa vyskytujúcich baktérií alebo baktérií žijúcich v symbióze s vyššími rastlinami fixovať molekulový dusík. Baktérie sú významnými modelovými organizmami vo vedeckom výskume mikrobiológie, genetiky, biochémie, biofyziky a molekulárnej biológie.

Charakteristické znaky niektorých taxonomických skupín baktérií
Skupina Významné rody Výskyt Rozlíšenie podľa Gramovho farbenia Vlastnosti
spirochéty Borrelia
Treponema
Leptospira
voda, pôda, parazity živočíchov - tvar závitnice, pohyb axiálnymi vláknami, niektoré sú patogénne
aeróbne pohyblivé gramnegatívne baktérie Spirillum
Campylobacter
Bdellovibrio
pôda, voda, tráviacia sústava ľudí, ústna dutina - tvar závitnice, pohyb pomocou bičíkov, niektoré viažu dusík, iné sú patogénne
aeróbne gramnegatívne paličky a koky Pseudomonas
Azotobacter
Rhizobium
Legionella
Neisseria
Brucella
Bordotella
Acinetobacter
pôda, voda - významné sú v priemysle, medicíne a ekológii, niektoré sú pohyblivé, iné viažu dusík, niektoré sú patogénne
fakultatívne anaeróbne gramnegatívne paličky Escherichia
Salmonella
Shigella
Klebsiella
Yersinia
Vibrio
Enterobacter
Haemophilus
Pasteurella
pôda, rastliny, črevný trakt živočíchov - viaceré sú patogénne, pohyb pomocou bičíkov
anaeróbne gramnegatívne rovné, ohnuté alebo závitnicové paličky Bacteroides
Fusobacterium
Leptotrichia
živočíchy (napr. hmyz) - obligátne anaeróbne, prítomné v tráviacom trakte a v ústach, niektoré sú patogénne
baktérie disimilačne redukujúce sulfát alebo síru Desulfovibrio
Desulfomonas
anaeróbne pôdy a sedimenty - obligátne anaeróbne, významné v biogeochemickom kolobehu síry
rickettsie a chlamýdie Rickettsia
Coxiella
Chlamydia
živočíšne parazity (napr. článkonožcov) - obligátne vnútrobunkové parazity, spôsobujú vážne infekčné ochorenia
mykoplazmy Mycoplasma parazity živočíchov (napr. hmyzu) a rastlín - bez bunkových stien, rôzneho tvaru, niektoré sú patogénne
grampozitívne koky Staphylococcus
Streptococcus
pôda, pokožka, sliznice živočíchov + charakteristická morfológia, niektoré sú patogénne
grampozitívne paličky a koky tvoriace endospóry Bacillus
Clostridium
pôda, črevný trakt živočíchov + aeróbne; obligátne anaeróbne
pravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky Lactobacillus
Listeria
mliečne výrobky, genitálna a ústna dutina, trus zvierat + tvoria kyselinu mliečnu, patogénne pre živočíchy
nepravidelné nesporulujúce grampozitívne paličky Corynebacterium
Propionibacterium
pôda, patogény ľudí + rôzny tvar, viaceré sú patogénne, niektoré produkujú organické kyseliny
kĺzavé nefotosyntetizujúce baktérie Cytophaga
Beggiatoa
voda - rozkladajú celulózu, oxidujú sulfán
kĺzavé fruktifikujúce baktérie Myxococcus pôda, hnoj - tvoria špeciálne štruktúry nesúce spóry
pošvové baktérie Leptothrix
Sphaerotilus
voda, spôsobuje problémy v kale - aeróbne, bunky uložené v pošve
pučiace a príveskové baktérie Caulobacter
Hyphomicrobium
voda, menej pôda - rôzne tvary, asymetrické delenie buniek
chemolitotrofné baktérie Nitrosomonas
Nitrobacter
Thiobacillus
pôda - metabolická aktivita významná v biogeochemickom cykle
mykobaktérie Mycobacterium pôda, rastliny, živočíchy + acidorezistentné, patogénne
nokardiovité baktérie Nocardia pôda, živočíchy + vetvené vlákna, množia sa fragmentáciou
fototrofné anoxygénne baktérie Chromatium
Rhodospirillum
Chlorobium
sedimenty, anaeróbne - zelené a purpurové sírne a nesírne baktérie
fototrofné oxygénne baktérie Chroococcus
Anabaena
voda - modrozelené baktérie, tvoria kyslík, niektoré viažu dusík
aktinomycéty Streptomyces
Micromonospora
Frankia
pôda, živočíchy + vetvené vlákna, pripomínajú huby, niektoré sú významné pre farmaceutický priemysel
archebaktérie Methanobacterium
Halobacteriun
Sulfolobus
anaeróbne sedimenty, extrémne teploty, vysoká koncentrácia solí + - morfologicky a fyziologicky sú odlišné od iných baktérií

Zverejnené v auguste 1999.

Baktérie [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bakterie