Babylonská veža

Babylonská veža — biblický názov najväčšieho mezopotámskeho zikkuratu Etemenanki postaveného v Babylone za vlády Chammurapiho (1792 – 1750 pred n. l.). Obnovený bol v novoasýrskom období za Asarhaddona (680 – 669 pred n. l.), keď práce viedol asýrsky staviteľ Aradachchaša, a v novobabylonskom období za Nebukadnesara II. (604 – 562 pred n. l.). Bol z nepálených tehál, plášť mal z pálených tehál pospájaných asfaltom, jeho štvorcový pôdorys mal rozmery 91,5 × 91,5 m. Na šesťstupňovej podnoži stál dvojstupňový chrám boha Marduka. Veža dosahovala výšku 90 m, bola zničená Peržanmi pri dobytí Babylonu (6. stor. pred n. l.). Podľa biblického príbehu (Gn 11,1 – 9) chceli ľudia po potope sveta (keď tvorili jedno spoločenstvo a mali jeden jazyk) dosiahnuť vežou nebo. Tento akt pýchy potrestal Boh tak, že im pomiešal jazyky (babylonské zmätenie jazykov) a rozptýlil ich po svete; etiologická povesť zdôvodňujúca pluralitu jazykov a národov.