Babylončania

Text hesla

Babylončania

1. v užšom význame obyvatelia juž. Mezopotámie (Babylonie), ktorí boli potomkami semitských Akkadov doložených v tomto regióne už na začiatku 3. tisícročia pred n. l. Hovorili babylončinou, t. j. juž. dialektom akkadského jazyka;

2. v širšom význame niekedy súhrnné označenie etnicky pestrého obyvateľstva starovekej Babylonie (resp. Babylonskej ríše) počas všetkých období jej dejín (Akkadi, Amorejci, Asýrčania, Gutejci, Chetiti, Kassiti, Aramejci, Chaldejci a i.), ktoré používalo babylončinu ako dorozumievací jazyk a ktoré spájali najmä kultúrne tradície.

Základy kozmopolitnej babylonskej kultúry položili Sumeri, ktorí vytvorili klinové písmo (→ sumersko-babylonské písmo). Náboženstvo Babylončanov, podobne ako náboženstvo Asýrčanov, vychádzalo zo sumerského náboženstva (→ babylonsko-asýrske náboženstvo). Základom hospodárstva bolo predovšetkým poľnohospodárstvo (pestovanie obilnín, najmä pšenice a jačmeňa), ktorého rozvoj umožňoval najmä systém zavlažovacích kanálov, ako aj remeselná výroba (najmä vlnených látok).

Babylonská spoločnosť bola výrazne rozvrstvená. Na jej čele stál panovník považovaný za zástupcu bohov na zemi. Bol najvyšším reprezentantom štátu, zodpovedal za jeho hospodársku prosperitu, za dodržiavanie právnych noriem a za vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť. V niektorých obdobiach bol deifikovaný a ako ochranné božstvo svojej krajiny uctievaný v špecializovaných svätyniach zakladaných najmä miestodržiteľmi provincií alebo inými štátnymi hodnostármi; deifikácia panovníkov je doložená od obdobia vlády akkadského kráľa Narám-Sína (vládol 2254 – 2218 pred n. l.) až do 1. pol. 2. tisícročia pred n. l., keď sa začala vytrácať. Významné postavenie v spoločnosti mali aj členovia kráľovskej rodiny a vysokí štátni, vojenskí a chrámoví hodnostári. Chrámy hrali dôležitú úlohu v ekonomike i v politike starovekej Babylonie. Veľké svätyne zasvätené najvyšším božstvám babylonského panteónu disponovali značným majetkom (najmä poľnohospodárskou pôdou) a zamestnávali veľké množstvo stálych i príležitostných pracovníkov. Kňazstvo pôsobiace v týchto svätyniach sa vo viacerých prípadoch aktívne zapájalo do politického diania a dokázalo výrazne ovplyvniť politický vývoj (napr. za vlády kráľa Nabonida predstavovalo kňazstvo Mardukovho chrámu v Babylone vplyvnú opozičnú skupinu, ktorá prispela k oslabeniu kráľovho postavenia).

Väčšinu babylonskej populácie tvorili osoby hospodársky závislé od štátu, prípadne od chrámov či zámožných súkromníkov, ktorí ich dlhodobo alebo krátkodobo zamestnávali v rastlinnej alebo v živočíšnej výrobe, ale aj v oblasti remesiel a obchodu. Príslušníci tejto vrstvy boli osobne slobodní, boli však povinní plniť platobné a služobné povinnosti voči štátu (odvádzať poplatky do štátnej pokladnice, slúžiť v kráľovskej armáde, pracovať na verejnoprospešných stavbách). Pomerne malú časť spoločnosti tvorili otroci, ktorí boli z právneho hľadiska pokladaní za hnuteľný majetok iných osôb alebo inštitúcií (štát, chrámy). Z hospodárskeho a z politického hľadiska však nepredstavovali príliš významnú skupinu.

Pre babylonskú spoločnosť bolo charakteristické rozdelenie obyvateľstva na obyvateľstvo miest, ktoré bolo hlavným nositeľom babylonských kultúrnych tradícií, a na obyvateľstvo vidieka, ktoré zabezpečovalo najmä materiálnu základňu spoločnosti. Oblasti Babylonie ležiace mimo veľkých miest boli často osídlené kmeňovými populáciami, ktoré žili úplne alebo čiastočne kočovným spôsobom života, často pochádzali z iných oblastí Blízkeho východu (napr. Amorejci v 3. a 2. tisícročí pred n. l., Aramejci a Chaldejci v 1. tisícročí pred n. l.) a do značnej miery boli nezávislé od štátu. Spolužitie usadlej mestskej populácie s týmito skupinami obyvateľstva výrazne ovplyvňovalo hospodársky, sociálny i politický vývoj Babylonie. Obidve zložky populácie mohli vzájomne spolupracovať, sú však doložené aj časté konflikty medzi nimi.

Babylončania dosiahli významné úspechy vo vede (→ mezopotámska veda) a vynikli v mnohých druhoch umenia (→ akkadská literatúra, → mezopotámske výtvarné umenie a architektúra; → mezopotámska hudba).

Text hesla

Babylončania

1. v užšom význame obyvatelia juž. Mezopotámie (Babylonie), ktorí boli potomkami semitských Akkadov doložených v tomto regióne už na začiatku 3. tisícročia pred n. l. Hovorili babylončinou, t. j. juž. dialektom akkadského jazyka;

2. v širšom význame niekedy súhrnné označenie etnicky pestrého obyvateľstva starovekej Babylonie (resp. Babylonskej ríše) počas všetkých období jej dejín (Akkadi, Amorejci, Asýrčania, Gutejci, Chetiti, Kassiti, Aramejci, Chaldejci a i.), ktoré používalo babylončinu ako dorozumievací jazyk a ktoré spájali najmä kultúrne tradície.

Základy kozmopolitnej babylonskej kultúry položili Sumeri, ktorí vytvorili klinové písmo (→ sumersko-babylonské písmo). Náboženstvo Babylončanov, podobne ako náboženstvo Asýrčanov, vychádzalo zo sumerského náboženstva (→ babylonsko-asýrske náboženstvo). Základom hospodárstva bolo predovšetkým poľnohospodárstvo (pestovanie obilnín, najmä pšenice a jačmeňa), ktorého rozvoj umožňoval najmä systém zavlažovacích kanálov, ako aj remeselná výroba (najmä vlnených látok).

Babylonská spoločnosť bola výrazne rozvrstvená. Na jej čele stál panovník považovaný za zástupcu bohov na zemi. Bol najvyšším reprezentantom štátu, zodpovedal za jeho hospodársku prosperitu, za dodržiavanie právnych noriem a za vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť. V niektorých obdobiach bol deifikovaný a ako ochranné božstvo svojej krajiny uctievaný v špecializovaných svätyniach zakladaných najmä miestodržiteľmi provincií alebo inými štátnymi hodnostármi; deifikácia panovníkov je doložená od obdobia vlády akkadského kráľa Narám-Sína (vládol 2254 – 2218 pred n. l.) až do 1. pol. 2. tisícročia pred n. l., keď sa začala vytrácať. Významné postavenie v spoločnosti mali aj členovia kráľovskej rodiny a vysokí štátni, vojenskí a chrámoví hodnostári. Chrámy hrali dôležitú úlohu v ekonomike i v politike starovekej Babylonie. Veľké svätyne zasvätené najvyšším božstvám babylonského panteónu disponovali značným majetkom (najmä poľnohospodárskou pôdou) a zamestnávali veľké množstvo stálych i príležitostných pracovníkov. Kňazstvo pôsobiace v týchto svätyniach sa vo viacerých prípadoch aktívne zapájalo do politického diania a dokázalo výrazne ovplyvniť politický vývoj (napr. za vlády kráľa Nabonida predstavovalo kňazstvo Mardukovho chrámu v Babylone vplyvnú opozičnú skupinu, ktorá prispela k oslabeniu kráľovho postavenia).

Väčšinu babylonskej populácie tvorili osoby hospodársky závislé od štátu, prípadne od chrámov či zámožných súkromníkov, ktorí ich dlhodobo alebo krátkodobo zamestnávali v rastlinnej alebo v živočíšnej výrobe, ale aj v oblasti remesiel a obchodu. Príslušníci tejto vrstvy boli osobne slobodní, boli však povinní plniť platobné a služobné povinnosti voči štátu (odvádzať poplatky do štátnej pokladnice, slúžiť v kráľovskej armáde, pracovať na verejnoprospešných stavbách). Pomerne malú časť spoločnosti tvorili otroci, ktorí boli z právneho hľadiska pokladaní za hnuteľný majetok iných osôb alebo inštitúcií (štát, chrámy). Z hospodárskeho a z politického hľadiska však nepredstavovali príliš významnú skupinu.

Pre babylonskú spoločnosť bolo charakteristické rozdelenie obyvateľstva na obyvateľstvo miest, ktoré bolo hlavným nositeľom babylonských kultúrnych tradícií, a na obyvateľstvo vidieka, ktoré zabezpečovalo najmä materiálnu základňu spoločnosti. Oblasti Babylonie ležiace mimo veľkých miest boli často osídlené kmeňovými populáciami, ktoré žili úplne alebo čiastočne kočovným spôsobom života, často pochádzali z iných oblastí Blízkeho východu (napr. Amorejci v 3. a 2. tisícročí pred n. l., Aramejci a Chaldejci v 1. tisícročí pred n. l.) a do značnej miery boli nezávislé od štátu. Spolužitie usadlej mestskej populácie s týmito skupinami obyvateľstva výrazne ovplyvňovalo hospodársky, sociálny i politický vývoj Babylonie. Obidve zložky populácie mohli vzájomne spolupracovať, sú však doložené aj časté konflikty medzi nimi.

Babylončania dosiahli významné úspechy vo vede (→ mezopotámska veda) a vynikli v mnohých druhoch umenia (→ akkadská literatúra, → mezopotámske výtvarné umenie a architektúra; → mezopotámska hudba).

Zverejnené v auguste 1999.

Babylončania [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/babyloncania