Báb

Text hesla

Báb, vlastným menom Mirza Ali Mohamed, 20. 10. 1819 alebo 9. 10. 1820 Širáz, Irán – 9. 7. 1850 Tabríz, Irán — zakladateľ bábizmu. Pôvodne kupec v Širáze, 23. 5. 1844 sa vyhlásil za Bába, Božieho posla, potomka Mohamedovej dcéry Fátimy, a vystúpil ako sprostredkovateľ imámovho posolstva, čo považoval za začiatok nového prorockého cyklu po Mohamedovi. Svoje chápanie zmien v duchovnom, hospodárskom a spoločenskom živote, ktoré považoval za nutné ústupky súčasnému vývoju, zhrnul v knihe Objasnenie (al-Baján). Jeho pokus o revíziu islamu bol pokladaný za nebezpečnú herézu, preto bol popravený. Neskôr bol prevezený do Izraela a pochovaný na svahoch hory Karmel v Haife, kde bolo vybudované mauzóleum v islamskom štýle (dokončené 1957); pútnické miesto bahaizmu.

Text hesla

Báb, vlastným menom Mirza Ali Mohamed, 20. 10. 1819 alebo 9. 10. 1820 Širáz, Irán – 9. 7. 1850 Tabríz, Irán — zakladateľ bábizmu. Pôvodne kupec v Širáze, 23. 5. 1844 sa vyhlásil za Bába, Božieho posla, potomka Mohamedovej dcéry Fátimy, a vystúpil ako sprostredkovateľ imámovho posolstva, čo považoval za začiatok nového prorockého cyklu po Mohamedovi. Svoje chápanie zmien v duchovnom, hospodárskom a spoločenskom živote, ktoré považoval za nutné ústupky súčasnému vývoju, zhrnul v knihe Objasnenie (al-Baján). Jeho pokus o revíziu islamu bol pokladaný za nebezpečnú herézu, preto bol popravený. Neskôr bol prevezený do Izraela a pochovaný na svahoch hory Karmel v Haife, kde bolo vybudované mauzóleum v islamskom štýle (dokončené 1957); pútnické miesto bahaizmu.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Báb [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/bab-0