Apeniny

Text hesla

Apeniny, tal. Appennino — horská sústava v Taliansku, pozdĺžna os Apeninského polostrova. Ťahá sa oblúkom na juhovýchod od Álp až k Messinskému prielivu. Dĺžka približne 1 200 km, šírka 30 – 135 km, priemerná výška 1 200 m n. m., najvyšší vrch Grande, 2 914 m n. m., v skupine Gran Sasso d’Italia. Na západe priliehajú k sústave zväčša vulkanické Subapeniny, na juhovýchode Apúlske predhorie. Apeniny vznikli alpínskym vrásnením, sú dôležitým rozvodím a klimatickou hranicou.

Členia sa na 3 časti: Severné Apeniny – po dolinu Tiberu; budované z pieskovcov a bridlíc, miestami z vápencov a mramoru (Apuánske Alpy); zaoblené vrcholy a hlboko vrezané doliny; delia sa na 2 hlavné pásma: Ligúrske Apeniny a Etruské Apeniny; Stredné Apeniny – po rieku Volturno; tvorené najmä silno zvrásnenými vápencami s ostrými rozčlenenými vrcholmi; delia sa na 2 hlavné pásma: Sabinské vrchy a Abruzzy; Južné Apeniny – tvoria na severe najmä ílovito-pieskovcové a vápencovo-slieňové flyšové usadeniny s krasovými javmi (Matese, Serra Dolcedorme), na juhu sú Kalábrijské Apeniny – staré kryštalické masívy (La Sila, Aspromonte 1 956 m n. m.) vynárajúce sa z flyšových nánosov.

Charakteristické pre Apeniny sú početné krasové útvary, stopy silnej erózie po odlesnení a vo vysokohorských častiach ľadovcové formy. V Južných Apeninách sú časté zemetrasenia. Stredomorské podnebie v dolných častiach pohoria, vysokohorské v centrálnych masívoch. Pohorie odvodňované riekami vtekajúcimi zo severových. svahov do rieky Pád alebo priamo do Jadranského mora, zo záp. svahov do Tyrrhenského (Tiber) a Ligúrskeho mora (Arno). Vodný stav riek sa mení, v lete mnohé celkom strácajú vodu (fiumare). Do 100 m n. m. zasahuje pásmo úžitkovej pôdy a listnatých lesov, najmä gaštanových, do 2 000 m n. m. pásmo tráv, v oblasti vrcholov rastie rastlinstvo alpínskeho typu. V Apeninách sú neveľké ložiská hnedého uhlia (Toskánsko, Umbria), mramoru (Carrara), mangánu (Grossetto), bauxitu (L’Aquila, Benevento) a ortuti. Početné minerálne pramene. Na sev. predhorí sa vyskytuje aj ropa a zemný plyn. Je tam viac nízkych priesmykov (Passo dei Giovi 472 m n. m.) a riečnych dolín. Prechádza nimi 10 železničných tratí (s tunelmi) a viacero ciest. Súvislé osídlenie v pohorí do 1 000 m n. m. Významná turisticko-liečebná oblasť Talianska.

Text hesla

Apeniny, tal. Appennino — horská sústava v Taliansku, pozdĺžna os Apeninského polostrova. Ťahá sa oblúkom na juhovýchod od Álp až k Messinskému prielivu. Dĺžka približne 1 200 km, šírka 30 – 135 km, priemerná výška 1 200 m n. m., najvyšší vrch Grande, 2 914 m n. m., v skupine Gran Sasso d’Italia. Na západe priliehajú k sústave zväčša vulkanické Subapeniny, na juhovýchode Apúlske predhorie. Apeniny vznikli alpínskym vrásnením, sú dôležitým rozvodím a klimatickou hranicou.

Členia sa na 3 časti: Severné Apeniny – po dolinu Tiberu; budované z pieskovcov a bridlíc, miestami z vápencov a mramoru (Apuánske Alpy); zaoblené vrcholy a hlboko vrezané doliny; delia sa na 2 hlavné pásma: Ligúrske Apeniny a Etruské Apeniny; Stredné Apeniny – po rieku Volturno; tvorené najmä silno zvrásnenými vápencami s ostrými rozčlenenými vrcholmi; delia sa na 2 hlavné pásma: Sabinské vrchy a Abruzzy; Južné Apeniny – tvoria na severe najmä ílovito-pieskovcové a vápencovo-slieňové flyšové usadeniny s krasovými javmi (Matese, Serra Dolcedorme), na juhu sú Kalábrijské Apeniny – staré kryštalické masívy (La Sila, Aspromonte 1 956 m n. m.) vynárajúce sa z flyšových nánosov.

Charakteristické pre Apeniny sú početné krasové útvary, stopy silnej erózie po odlesnení a vo vysokohorských častiach ľadovcové formy. V Južných Apeninách sú časté zemetrasenia. Stredomorské podnebie v dolných častiach pohoria, vysokohorské v centrálnych masívoch. Pohorie odvodňované riekami vtekajúcimi zo severových. svahov do rieky Pád alebo priamo do Jadranského mora, zo záp. svahov do Tyrrhenského (Tiber) a Ligúrskeho mora (Arno). Vodný stav riek sa mení, v lete mnohé celkom strácajú vodu (fiumare). Do 100 m n. m. zasahuje pásmo úžitkovej pôdy a listnatých lesov, najmä gaštanových, do 2 000 m n. m. pásmo tráv, v oblasti vrcholov rastie rastlinstvo alpínskeho typu. V Apeninách sú neveľké ložiská hnedého uhlia (Toskánsko, Umbria), mramoru (Carrara), mangánu (Grossetto), bauxitu (L’Aquila, Benevento) a ortuti. Početné minerálne pramene. Na sev. predhorí sa vyskytuje aj ropa a zemný plyn. Je tam viac nízkych priesmykov (Passo dei Giovi 472 m n. m.) a riečnych dolín. Prechádza nimi 10 železničných tratí (s tunelmi) a viacero ciest. Súvislé osídlenie v pohorí do 1 000 m n. m. Významná turisticko-liečebná oblasť Talianska.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Apeniny [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/apeniny