antibiotiká
antibiotiká [gr.], skr. ATB — nízkomolekulové biogénne látky, ktoré v malých koncentráciách potláčajú rast mikroorganizmov a používajú sa na liečbu bakteriálnych infekcií. Podľa chemickej štruktúry sa delia na β-laktámové (penicilíny, cefalosporíny), tetracyklínové, aminoglykozidové (streptomycín, neomycíny), makrolidové (erytromycín, spiramycín, leukomycín, nystatín), ansamycínové (rifamycíny), polypeptidové (gramicidín, polymyxín B, kolistín) a i.
Väčšina známych antibiotík je produkovaná rôznymi mikroorganizmami, napr. plesňami, hubami, baktériami ako ich sekundárne metabolity, a získava sa najmä biotechnologickými postupmi; len málo antibiotík sa pripravuje synteticky (napr. chloramfenikol, ᴅ-cykloserín). Zo základnej štruktúry (najčastejšie získanej kvasným procesom) sa pripravujú polosyntetické deriváty, ktoré majú rôzne spektrum účinku a rôznu stabilitu proti deštrukčným enzýmom.
Antibiotiká sú schopné už v nízkych koncentráciách zastaviť rast, prípadne rozmnožovanie mikroorganizmov (bakteriostatický účinok antibiotík) alebo ich usmrcovať (baktericídny účinok antibiotík). Vyznačujú sa rôznou mierou selektivity účinku na mikroorganizmus. Najvýhodnejšie sú antibiotiká ovplyvňujúce tie biochemické procesy v mikróboch, ktoré makroorganizmus (hostiteľ) nemá. Po nadmernom a nesprávnom používaní antibiotík sa mikrób môže stať necitlivým na podávanie terapeutických dávok – vzniká rezistencia (odolnosť) proti účinku antibiotika. Podľa účinnosti sa antibiotiká delia na antibakteriálne, antimykotické, antituberkulózne, antiparazitárne, protiplesňové, protivírusové ap. Niektoré majú úzke spektrum účinnosti, t. j. pôsobia len na určité grampozitívne mikróby (streptokoky, stafylokoky ap.), napr. oxacilín. Antibiotiká so širokým spektrom účinnosti pôsobia na grampozitívne aj gramnegatívne mikroorganizmy (Proteus, Escherichia coli, salmonely), napr. chloramfenikol, ampicilín.
Antibiotiká sa využívajú v medicíne najmä na liečbu a prevenciu rôznych infekčných ochorení (infekcie dýchacích ciest, centrálneho nervového systému, zažívacieho traktu, infikované poranenia ap.). Pre úspešnosť liečby je nevyhnutné dodržiavať určité pravidlá: správny výber antibiotika, včasné podanie (správnou prívodnou cestou), primerané dávkovacie intervaly, dĺžku a spôsob podávania. Niektoré druhy potravy znižujú ich absorpciu (napr. mlieko a jeho výrobky znižujú účinok tetracyklínov). Najpoužívanejšie sú β-laktámové antibiotiká (cefalosporíny), chloramfenikol, tetracyklínové, makrolidové, aminoglykozidové a polypeptidové antibiotiká. Na optimalizáciu účinku sa antibiotiká môžu kombinovať (napr. bacitracín s neomycínom). Pri liečbe antibiotikami môžu vznikať nežiaduce reakcie s rôznymi prejavmi – ťažké alergie (častejšie po penicilínoch) alebo toxické poruchy orgánov (poruchy obličiek a sluchu po aminoglykozidových antibiotikách). Zneužívanie antibiotík vedie k častejšiemu vzniku rezistencie, ich optimálne využitie podporuje správna antibiotická politika zdravotníctva a adekvátna informovanosť používateľov.