erytromycín
erytromycín [gr.], C37H67NO13 — makrolidové antibiotikum; biela kryštalická látka málo rozpustná vo vode, rozpustná v etanole a iných organických rozpúšťadlách; teplota topenia 135 – 140 °C, potom stuhne a opäť sa topí pri 190 – 193 °C. Bázická látka, s kyselinami ľahko vytvára soli. Erytromycín je produkovaný baktériami rodu Saccharopolyspora (Saccharopolyspora erythraea, predtým Streptomyces erythreus), pričom vzniká komplex chemicky podobných látok – erytromycín A (najúčinnejší), B a C. Erytromycín utlmuje proteosyntézu (viaže sa na 50S podjednotku bakteriálneho ribozómu a inhibuje jeho translokáciu) a tým rast grampozitívnych baktérií z rodu Bacillus, Staphylococcus a Streptococcus a gramnegatívnych baktérií z rodov Haemophylus, Neisseria, Moraxella, Chlamydia a Treponema. Podáva sa zväčša perorálne proti kmeňom rezistentným na základné antibiotiká pri akútnych infekciách dýchacieho systému vyvolaných najmä stafylokokmi, streptokokmi a pneumokokmi. Erytromycín bol objavený v roku 1952.