anomália
Anomália
O – stred elipsy, z ktorej je opísaná kružnica s polomerom rovnajúcim sa veľkej polosi elipsy
s – Slnko umiestnené v jednom z ohnísk elipsy
J – poloha planéty na eliptickej dráhe okolo Slnka; kolmica z bodu J na hlavnú os elipsy pretne kružnicu v bode J1
SJ – sprievodič planéty
P – perihélium
A – afélium
E – excentrická anomália
M – stredná anomália
v – pravá anomália
anomália [gr.] — nepravidelnosť, odchýlka od normálneho stavu;
1. astron. uhol, pomocou ktorého sa v nebeskej mechanike určuje poloha telesa na dráhe okolo centrálneho telesa, napr. planéty okolo Slnka, vedľajšej zložky dvojhviezdy okolo hlavnej zložky ap. Uhol JSP, ktorý zviera sprievodič planéty so smerom k perihéliu, sa nazýva pravá anomália. Pravá anomália sa mení nerovnomerne v súlade s druhým Keplerovým zákonom. Excentrická anomália je uhol medzi spojnicou OJ1 a smerom k perihéliu, t. j. uhol J1OP. Stredná anomália sa nazýva uhol J2OP, ktorý zviera spojnica OJ2 a smer k perihéliu. Do bodu J2, ktorý je bližšie k perihéliu ako bod J1, by sa planéta dostala pri rovnomernom pohybe po kružnici takou rýchlosťou, že v perihéliu a aféliu by bola v tom istom čase, ako keby sa pohybovala nerovnomerne po elipse. Vzťah medzi strednou a excentrickou anomáliou vyjadruje Keplerova rovnica.
2. biol., lek. odklon alebo odchýlka od normálnej stavby a funkcie jednotlivých orgánov, prípadne ich časti, alebo aj organizmu ako celku. Výskyt anomálií u človeka a pri zvieratách je dosť častý. Najčastejšie sú anomálie na končatinách, hlave, chrbtici a niektorých vnútorných orgánoch; vývojové anomálie v tvare alebo vo funkcii môžu prechádzať od menej výrazných, ktoré spravidla neohrozujú život a často ich možno korigovať, až po veľmi výrazné, rozsiahle vývojové poruchy znemožňujúce život.