Anadyrská vysočina

Text hesla

Anadyrská vysočina, rus. Anadyrskoje ploskogorie, oficiálny prepis Anadyrskoe ploskogor’e — plošinaté pohorie sopečného pôvodu na severovýchode ázijskej časti Ruska v Čukotskom autonómnom okruhu v Magadanskej oblasti na hornom toku rieky Anadyr a na jej prítoku Urumkuvejem; dlhé asi 400 km, široké 140 km. Na západe hraničí so Severoaňujskými vrchmi a s Južným Aňujským chrbtom, na východe postupne klesá do doliny rieky Belaja. Priemerná výška 800 – 1 000 m, maximálnu výšku 1 584 m n. m. dosahuje v juhozáp. časti. Predstavuje vyzdvihnutý prekambrický masív pokrytý sériou paleozoických a mezozoických sedimentárno-vulkanických hornín. Bloková stavba. Podnebie výrazne kontinentálne, zima trvá 7 až 8 mesiacov. Povrch pokrýva horská tundra. Na nižších častiach svahov rastú jelšové kroviny, na riečnych terasách sú močariny. Vysočina sa využíva ako pasienok pre soby.

Text hesla

Anadyrská vysočina, rus. Anadyrskoje ploskogorie, oficiálny prepis Anadyrskoe ploskogor’e — plošinaté pohorie sopečného pôvodu na severovýchode ázijskej časti Ruska v Čukotskom autonómnom okruhu v Magadanskej oblasti na hornom toku rieky Anadyr a na jej prítoku Urumkuvejem; dlhé asi 400 km, široké 140 km. Na západe hraničí so Severoaňujskými vrchmi a s Južným Aňujským chrbtom, na východe postupne klesá do doliny rieky Belaja. Priemerná výška 800 – 1 000 m, maximálnu výšku 1 584 m n. m. dosahuje v juhozáp. časti. Predstavuje vyzdvihnutý prekambrický masív pokrytý sériou paleozoických a mezozoických sedimentárno-vulkanických hornín. Bloková stavba. Podnebie výrazne kontinentálne, zima trvá 7 až 8 mesiacov. Povrch pokrýva horská tundra. Na nižších častiach svahov rastú jelšové kroviny, na riečnych terasách sú močariny. Vysočina sa využíva ako pasienok pre soby.

Zverejnené v auguste 1999.

Anadyrská vysočina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/anadyrska-vysocina