Amritsar

Amritsar — mesto v severozápadnej Indii v členskom štáte Pandžáb neďaleko hraníc s Pakistanom; 1,133 mil. obyvateľov, aglomerácia 1,183 mil. obyvateľov (2011). Významné priemyselné a obchodné stredisko s textilným (výroba väčšiny vlnenej priadze Indie), strojárskym, elektrotechnickým a potravinárskym priemyslom. Rozvinuté remeslá (tkáčstvo, výroba umeleckých predmetov zo zlata, striebra a slonovej kosti, klenotníctvo). Dopravná križovatka s letiskom. Hlavné kultúrne a náboženské centrum sikhov.

Podľa sikhskej legendy miesto, na ktorom neskôr vzniklo mesto, vybral tretí sikhský guru Amar Dás (*1479, †1574). Jeho nasledovník, štvrtý sikhský guru Rám Dás (*1534, †1581), tam po 1574 založil mesto a okolo 1573 – 77 prebudoval pôvodne prírodné jazero na Jazero nektáru nesmrteľnosti (v sanskrite Amrit sarovar, odtiaľ názov Amritsar používaný približne od začiatku 18. stor.). Uprostred jazera bola vybudovaná najposvätnejšia sikhská svätyňa (gurdvára) Šrí Harmandir Sahib, ktorá je zároveň najvýznamnejším pútnickým miestom sikhov (podľa sikhskej viery symbolizuje 68 najvýznamnejších pútnických miest v Indii). V 18. stor. mesto viackrát ohrozené perzskými a afganskými vpádmi, rozkvet začiatkom 19. stor. počas vlády maharadžu Randžíta Singha (1801 –1839), ktorý ho 1802 dobyl, od 1849 pod britskou nadvládou. Začiatkom 20. stor. (1919) britské vojská vyslané potlačiť odpor proti tzv. Rowlattovým zákonom namiereným proti národnooslobodzovaciemu hnutiu v Indii zabili v Amritsare 379 ľudí (→ amritsarská masakra). Po rozdelení Indie (1947) v meste vypukli protimoslimské nepokoje a moslimské obyvateľstvo utieklo do Pakistanu. R. 1982 po vyostrení sporov medzi radikálnymi sikhmi a indickou vládou obsadili ozbrojení sikhskí separatisti komplex chrámu Šrí Harmandir Sahib. R. 1984 uskutočnili indické jednotky proti nim vojenskú operáciu, pri ktorej boli sikhskí separatisti zlikvidovaní; časť chrámového komplexu bola poškodená.

Stavebné pamiatky: chrám Šrí Harmandir Sáhib (nazývaný aj Darbár Sáhib, aj Zlatý chrám): stavbu prvého, jednoduchého chrámu z tehál začal 1581 piaty sikhský guru Ardžan (*1563, †1606), 1589 bol chrám vysvätený a 1604 v ňom uložil kópiu posvätnej sikhskej knihy Ádi Granth. Následne bol niekoľkokrát zničený a znesvätený (napr. 1757 a 1762 úplne zničený). Súčasná podoba chrámu pochádza z 19. stor., keď ho prestaval maharadža Randžít Singh, ktorý ho dal 1830 pokryť zlatom (odtiaľ názov Zlatý chrám). Vybudovaný je na mramorovej platforme uprostred jazera, má 4 vchody, 2 podlažia, zlatú kupolu a na nárožiach 4 otvorené stĺpové pavilóny (čatrí). Jeho architektúra spája prvky islamskej architektúry Veľkých Mogulov (Mughalov) a hinduistickej tzv. rádžpútskej architektúry. Exteriér aj interiér majú bohatú dekoratívnu výzdobu. Okolo jazera, v ktorom pútnici vykonávajú rituálnu očistu, je vybudovaná pútnická cesta. Súčasťami komplexu sú aj sídlo náboženských vodcov sikhov – palác Akal Takht (založený šiestym sikhským guruom Hargóbindom, *1595, †1644, pri útoku indických vojsk 1984 bol silne poškodený, do súčasnej podoby prestavaný koncom 20. stor.), múzeum dejín sikhov, komunitná kuchyňa (langar) a niekoľko posvätných stromov.

K ďalším pamiatkam v Amritsare patria pevnosť Góbindgarh (18. stor., v 19. stor. prebudovaná Randžítom Singhom), hindustický chrám zasvätený bohyni Durge, nazývaný Durgiana (aj Lakšmí Nárájana, 1. pol. 20. stor., vybudovaný uprostred jazera, architektúra napodobňuje Šrí Harmandir Sahib, kupola a čiastočne aj fasáda sú pozlátené) a i.