alveola

alveola [lat.] —

1. bot. malá okrúhla priehlbinka alebo otvorená dutinka na orgáne;

2. lek. mechúrik, dutinka; alveolus pulmonalis — pľúcny mechúrik; zakončenie dýchacích ciest v pľúcach, kde prebieha výmena dýchacích plynov. V priemere majú asi 0,5 mm, v pľúcach ich je asi 600 mil., ich steny tvoria u dospelého človeka plochu 60 – 80 m2. Stenu alveoly (alveolokapilárnu membránu) tvorí vrstva elastických vláken, niekedy aj s hladkou svalovinou, ktorá v dutinke vystiela respiračný epitel (tvoria rôzne typy buniek, ktoré sú schopné fagocytovať častice prachu, baktérií ap.); alveolus dentalis — zubné lôžko; jamky v čeľusti a sánke, v ktorých sú uložené korene zubov.

Zverejnené v auguste 1999.

Alveola [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-03-23 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/alveola

Vytlačiť Komentovať