alúzia

alúzia [lat.] — narážka, čiastočné prirovnanie; významové rozšírenie alegórie. Alúzia môže vyplynúť zo spoločenskej situácie (politická alúzia) alebo z histórie a literárnej tradície (alúzia na historické udalosti, literárne námety, postavy ap.). Prostredníctvom alúzie a asociácie sa vytvárali viacvýznamové tematické prirovnania uplatňované v antických i kresťanských námetoch. Alúziami na historické udalosti, napr. na víťazstvá, činy hérosov ap., potvrdzovali panovníci už od helenizmu svoju legitimitu. Uplatnila sa i vo forme kritiky ako narážka na vlastnosti osôb alebo inštitúcií alebo ako forma propagácie.

Vo výtvarnom umení napr. zobrazenie Ľudovíta XIV. v podobe antického boha Slnka Apolóna ako alúzia na jeho titul kráľ Slnko (Roi-Soleil). V literatúre nepriamy odkaz na časť textu, prípadne iný text alebo inú realitu; zámerná citácia alebo parafráza textu, prípadne časti textu, o ktorom sa predpokladá, že je všeobecne známy. Napr. názov románu L. Feuchtwangera Nepravý Nero je alúzia na A. Hitlera, záver básne L. Novomeského Múdrosť (... že kráľ je nahý, že nahý je celý) je alúzia na rozprávku H. Ch. Andersena Cisárove nové šaty.