Alhambra

Alhambra [arab.] — rozľahlá pevnosť a sídlo maurských vládcov (dynastia Nasrovcov) na skale nad Granadou v juž. Španielsku, jeden z najvýznamnejších príkladov svetskej islamskej architektúry stavaný od 1213 až do 14. stor. Podľa orientálneho zvyku sú najdôležitejšie verejné a reprezentačné priestory zoradené okolo dvorov s vodnými nádržami a kanálmi. K najvýznamnejším zachovaným častiam zo 14. stor. patria Myrtový dvor (po obidvoch kratších stranách s arkádou, s priľahlou Sieňou vyslancov a s mohutnou vežou na sev. strane) a Leví dvor, ktorý je nazvaný podľa fontány (12 levov nesie alabastrovú fontánu) a obklopený arkádovými chodbami, nadväzujú naň obytné trakty a bývalý hárem. Medzi obidvoma dvormi boli kúpele a záhrada. Vnútorné priestory sú bohato farebne dekorované: sokle zdobené modrými fajansovými mozaikami a plochy stien pokryté štukovou ornamentikou s prevládajúcou červenou, modrou a zlatou farbou a pozoruhodnými stalaktitovými klenbami. K najkrajšīm priestorom patria Sieň spravodlivosti, Sieň dvoch sestier a Sieň Abenseragov. Keď sa 1492 skončila vláda Arabov v Španielsku a Alhambra pripadla katolíckym kráľom, dal cisár Karol V. 1527 – 68 postaviť v sev. časti dvojposchodový štvorkrídlový renesančný palác, ktorý zostal nedokončený. Alhambra neskôr slúžila ako štátna väznica, v priebehu 18. stor. začala chátrať, v 19. stor. ju zreštaurovali. R. 1984 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.