Aleuty

Text hesla

Aleuty, angl. Aleutian Islands — ostrovy v sev. časti Tichého oceána patriace USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 17 670 km2, 8,2 tis. obyvateľov (2012). Hlavná osada Dutch Harbor na ostrove Unalaska. Sú pokračovaním Aljašského polostrova a vytvárajú oblúk dlhý 1 740 km smerom ku Komandorským ostrovom a Kamčatke. Oddeľujú Beringovo more od Tichého oceána. Tvorí ich asi 150 ostrovov sopečného pôvodu na podmorskom chrbte. Miestami siahajú do 2 200 m n. m.; najväčšie sú Unimak (5 180 km2), Unalaska (2 728 km2) a Umnak (2 200 km2). Delia sa na štyri skupiny ostrovov: Near, Rat, Andreanof a Fox. Na Aleutách je 25 činných sopiek (najvyššia Shishaldin, 2 857 m n. m.). Chladné hmlisté a vlhké podnebie. Obyvateľmi sú zväčša Aleuti pomiešaní s Rusmi, ktorí toto územie ako prví kolonizovali v polovici 19. stor. Lov rýb a tuleňov. Početné horúce pramene.

Text hesla

Aleuty, angl. Aleutian Islands — ostrovy v sev. časti Tichého oceána patriace USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 17 670 km2, 8,2 tis. obyvateľov (2012). Hlavná osada Dutch Harbor na ostrove Unalaska. Sú pokračovaním Aljašského polostrova a vytvárajú oblúk dlhý 1 740 km smerom ku Komandorským ostrovom a Kamčatke. Oddeľujú Beringovo more od Tichého oceána. Tvorí ich asi 150 ostrovov sopečného pôvodu na podmorskom chrbte. Miestami siahajú do 2 200 m n. m.; najväčšie sú Unimak (5 180 km2), Unalaska (2 728 km2) a Umnak (2 200 km2). Delia sa na štyri skupiny ostrovov: Near, Rat, Andreanof a Fox. Na Aleutách je 25 činných sopiek (najvyššia Shishaldin, 2 857 m n. m.). Chladné hmlisté a vlhké podnebie. Obyvateľmi sú zväčša Aleuti pomiešaní s Rusmi, ktorí toto územie ako prví kolonizovali v polovici 19. stor. Lov rýb a tuleňov. Početné horúce pramene.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 14. novembra 2017.

Aleuty [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/aleuty