Akkad

Text hesla

Akkad

1. doposiaľ neobjavené historické mesto v Mezopotámii. Pravdepodobne ležalo medzi riekami Eufrat a Tigris v blízkosti Babylonu medzi mestami Kiš a Sippar. Prvé zmienky o jeho existencii sú z 2. pol. 25. stor. pred n. l., keď bol Akkad menej významným regionálnym centrom. Sargon Akkadský (2334 – 2279 pred n. l.) ho značne rozšíril, prestaval a ustanovil ho hlavným mestom Akkadskej ríše;

2. historické územie v starovekej Mezopotámii v severnej Babylonii, ktoré bolo od 1. polovice 3. tisícročia pred n. l. osídlené semitskými Akkadmi hovoriacimi akkadským jazykom a podnikajúcimi výboje do Sumeru v južnej Babylonii. Približne v roku 2334 pred n. l. sa vlády v sumerskom mestskom štáte Kiš zmocnil Sargon Akkadský, ktorý bol akkadského pôvodu. Postupne ovládol zvyšný Sumer (čiastočnú samostatnosť si udržalo iba sumerské náboženské stredisko Nippur) a pod nadvládou Akkadu zjednotil severnú a južnú Babyloniu do Akkadskej ríše (skrátene nazývanej aj Akkad). Svoje hlavné sídlo premiestnil do mesta Akkad. Utvoril tak prvú semitskú ríšu a zároveň prvý centralizovaný štátny útvar v dejinách Mezopotámie (na rozdiel od partikulárnych sumerských mestských štátov). Vojenskými výpravami za hranice Babylonie rozšíril ríšu o Sýriu a časť Malej Ázie, pod jeho kontrolu dostal aj Elam pri Perzskom zálive (na území dnešného juhozápadného Iránu). Sargonovou vládou sa v dejinách Babylonie začalo tzv. akkadské obdobie (2334 – 2154 pred n. l.), počas ktorého v Babylonii vládla akkadská dynastia. Sargonovi synovia Rímuš a Man-ištúšu však Sýriu a Elam stratili, šírili sa aj vnútorné nepokoje. Rozvrat sa podarilo zastaviť Sargonovmu vnukovi Narám-Sínovi (vládol 2254 – 2218 pred n. l.), za ktorého vlády prežívala ríša najväčší rozmach. Rastúce vnútorné rozbroje a oslabovanie ústrednej moci, ako aj prenikanie amorejských kmeňov zo západu však ríšu natoľko oslabili, že okolo 2150 pred n. l. zanikla. Na jej zničení sa pravdepodobne podieľal aj pastiersky kmeň Gutejcov, ktorý po zániku Akkadskej ríše obsadil časť severnej Babylonie, v ostatných častiach regiónu sa vytvorilo viacero samostatných štátnych útvarov.

Text hesla

Akkad

1. doposiaľ neobjavené historické mesto v Mezopotámii. Pravdepodobne ležalo medzi riekami Eufrat a Tigris v blízkosti Babylonu medzi mestami Kiš a Sippar. Prvé zmienky o jeho existencii sú z 2. pol. 25. stor. pred n. l., keď bol Akkad menej významným regionálnym centrom. Sargon Akkadský (2334 – 2279 pred n. l.) ho značne rozšíril, prestaval a ustanovil ho hlavným mestom Akkadskej ríše;

2. historické územie v starovekej Mezopotámii v severnej Babylonii, ktoré bolo od 1. polovice 3. tisícročia pred n. l. osídlené semitskými Akkadmi hovoriacimi akkadským jazykom a podnikajúcimi výboje do Sumeru v južnej Babylonii. Približne v roku 2334 pred n. l. sa vlády v sumerskom mestskom štáte Kiš zmocnil Sargon Akkadský, ktorý bol akkadského pôvodu. Postupne ovládol zvyšný Sumer (čiastočnú samostatnosť si udržalo iba sumerské náboženské stredisko Nippur) a pod nadvládou Akkadu zjednotil severnú a južnú Babyloniu do Akkadskej ríše (skrátene nazývanej aj Akkad). Svoje hlavné sídlo premiestnil do mesta Akkad. Utvoril tak prvú semitskú ríšu a zároveň prvý centralizovaný štátny útvar v dejinách Mezopotámie (na rozdiel od partikulárnych sumerských mestských štátov). Vojenskými výpravami za hranice Babylonie rozšíril ríšu o Sýriu a časť Malej Ázie, pod jeho kontrolu dostal aj Elam pri Perzskom zálive (na území dnešného juhozápadného Iránu). Sargonovou vládou sa v dejinách Babylonie začalo tzv. akkadské obdobie (2334 – 2154 pred n. l.), počas ktorého v Babylonii vládla akkadská dynastia. Sargonovi synovia Rímuš a Man-ištúšu však Sýriu a Elam stratili, šírili sa aj vnútorné nepokoje. Rozvrat sa podarilo zastaviť Sargonovmu vnukovi Narám-Sínovi (vládol 2254 – 2218 pred n. l.), za ktorého vlády prežívala ríša najväčší rozmach. Rastúce vnútorné rozbroje a oslabovanie ústrednej moci, ako aj prenikanie amorejských kmeňov zo západu však ríšu natoľko oslabili, že okolo 2150 pred n. l. zanikla. Na jej zničení sa pravdepodobne podieľal aj pastiersky kmeň Gutejcov, ktorý po zániku Akkadskej ríše obsadil časť severnej Babylonie, v ostatných častiach regiónu sa vytvorilo viacero samostatných štátnych útvarov.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Akkad [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/akkad