agresia

agresia [lat.] — útok, útočné napadnutie; vpád;

1. ekon. → hospodárska agresia;

2. práv. najnebezpečnejšia forma protiprávneho použitia ozbrojenej sily proti suverenite, územnej celistvosti a politickej nezávislosti iného štátu; použitie ozbrojenej sily spôsobom nezlučiteľným s Chartou OSN. Kritériá protiprávnosti uplatnenia ozbrojenej sily: prvenstvo, nebezpečnosť, agresívny úmysel. Bezpečnostná rada OSN však môže v súlade s Chartou OSN usúdiť, že určitý agresívny čin, ktorý bol spáchaný, by sa nemal považovať za taký, ak čin alebo jeho následky nemajú dostatočnú závažnosť. Pritom nijaké politické, ekonomické, vojenské, prípadne iné ohľady nemôžu slúžiť na ospravedlnenie agresie. Agresívna vojna je zločinom proti mieru a je dôvodom zodpovednosti agresora podľa medzinárodného práva. Žiadne územné zisky alebo zvláštne výhody vyplývajúce z agresie nie sú právoplatné ani sa za také nebudú považovať. Podľa Charty OSN sa za akt agresie považujú napr. vpád a útok ozbrojených síl štátu, bombardovanie, blokáda prístavov, použitie ozbrojených síl jedného štátu, ktoré sú na území iného štátu v rozpore s podmienkami zmluvy, vysielanie ozbrojených bánd, neregulárneho vojska a žoldnierov. Definíciu agresie prijalo Valné zhromaždenie OSN 1974;

3. psychol. útok, napadnutie nejakého objektu s cieľom poškodiť ho alebo zničiť. Agresiu obyčajne (ale nie nevyhnutne) navodzuje prekážka na ceste k cieľu. Pri niektorých živočíchoch je súčasťou inštinktívneho vybavenia na dosahovanie biologických cieľov (napr. ochrana teritória). U človeka ju vyvoláva najmä prekážka pri dosahovaní úcty k sebe. Je spojená so snahou ublížiť, preto ju často sprevádza postoj nepriateľstva a afekt zlosti až zúrivosti. Môže však byť aj naučeným účelovým správaním. Prejavuje sa rôznymi spôsobmi: od telesného napadnutia, nadávania, ohovárania, intríg, vyhrážok až po kritiku a iróniu. S. Freud predpokladal, že zdroj energie agresie je v skupine inštinktov slúžiacich deštrukcii a smrti.