Arabi

Arabi, vlastným menom al-Arab — súhrnné označenie väčšiny obyvateľstva štátov sev. Afriky a Blízkeho východu; menšiny a rozptýlené skupiny Arabov žijú v Čade, Turecku, Iráne, Afganistane, Izraeli, Indonézii a vo vých. Afrike (najmä v Somálsku, Tanzánii a Etiópii). Veľké skupiny arabských emigrantov sú vo Francúzsku, kam odchádzajú za prácou, a v Severnej a Južnej Amerike. Počet Arabov sa odhaduje na 350 – 360 mil. (2011), z nich asi 63 % žije v sev. Afrike a asi 32 % v Ázii. Absolútna väčšina Arabov sú moslimovia, najmä sunniti, časť sa hlási k iným islamským smerom (šíiti, drúzi, ibádíti a i.); niektorí (najmä na Blízkom východe) sú príslušníkmi rozličných kresťanských cirkví (maroniti, kopti, pravoslávni).

Predkami Arabov boli semitské kmene, ktoré pravdepodobne už v 2. tisícročí pred n. l. obývali Arabský polostrov. Boli prevažne kočovní a polokočovní pastieri (ťavy, ovce, kozy, kone, osly), obchodníci (karavánový obchod od 12. – 11. stor. pred n. l.), v oázach usadlí roľníci (obilniny, datle) a remeselníci. V dôsledku spoločenského a hospodárskeho rozvoja a s ideologickou podporou islamu sa začalo zjednocovanie arabských kmeňov, výboje a s tým spojené prenikanie Arabov do susedných krajín. Vznik Arabskej ríše (teokratický štát) a jej vojenská expanzie spôsobili, že v 7. – 14. stor. sa ich kultúra, jazyk a islam rozšírili od Španielska a sev. Afriky po Indonéziu a od str. Afriky po dnešné stredoázijské republiky bývalého ZSSR. Dnešní Arabi a ich kultúra sú výsledkom miešania a vzájomného ovplyvňovania rozličných etnických a kultúrnych prvkov, pričom základom arabskej jednoty sú predovšetkým spoločný jazyk (→ arabský jazyk) a náboženstvo. Väčšina Arabov sú usadlí roľníci, sadovníci a chovatelia dobytka, ich tradičnými zamestnaniami sú obchod a remeslá (tkáčstvo, výroba kobercov, hrnčiarstvo, spracovanie kovov, kože); stúpa počet pracujúcich v priemysle (najmä ťažba a spracovanie ropy). Časť Arabov v sev. Afrike a v Arábii sú kočovní a polokočovní pastieri (beduíni).