borovica

borovica, Pinus — rod nahosemenných ihličnatých rastlín, čeľaď borovicovité. Stromy alebo kry (známych asi 115 druhov) s rôzne dlhými ihlicovitými listami usporiadanými vo zväzočkoch najčastejšie po dvoch, po troch, no aj po piatich (ale napr. borovica oriešková, Pinus monophylla, zo severného Mexika a z juhozápadných USA má jednotlivo rastúce ihlice). Plody sú drevnaté šišky rôzneho tvaru a veľkosti. Najstaršia borovica na svete je borovica tasmánska (Pinus longaeva), pochádzajúca z horských oblastí Utahu, Nevady a Kalifornie v USA (okolo 5-tis. rokov). Do 80 m vysoký strom borovica hladká (Pinus strobus, vejmutovka), pochádzajúci z východnej Ameriky (v Európe obľúbená parková drevina), má kužeľovitú korunu, červenkastú, do vysokého veku hladkú kôru, mäkké a pomerne dlhé ihlice vyrastajúce po piatich a štíhle šišky dlhé 20 cm. Druh borovica píniová (Pinus pinea, pínia), tvoriaci porasty v oblastiach okolo Stredozemného mora, má širokú dáždnikovitú korunu, pokrútený kmeň s borkou sivej farby, ihlice vyrastajúce po dvoch, vajcovité šišky s olejnatými jedlými semenami (píniovými orieškami), ktoré chutia ako mandle (nazývajú sa i pignolky), a veľmi pevné, tvrdé drevo.

Na Slovensku sú pôvodné štyri druhy: borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica limbová (Pinus cembra), borovica horská (Pinus mugo) a borovica barinná (Pinus × rotundata, v niektorých botanických systémoch s rôznymi synonymami, napr. Pinus uncinata); v minulosti bol často vysádzaný nepôvodný druh borovica čierna (Pinus nigra). Borovica lesná je strom s hlbokými kolovitými koreňmi, zvyčajne rastúci na neprístupných skalných terénoch. Má kmeň s červenohnedou kôrou a popukanou borkou, riedku korunu a ihlice vyrastajúce po dvoch. Upevňuje viate piesky. Bežne sa pestuje ako úžitkový strom. Relatívne dobre znáša suché i mokré stanovištia, silne vápnité, ale aj bezvápnité pôdy, nízke i vysoké teploty. Vyžaduje veľa svetla, preto sa dobre prirodzene obnovuje na otvorených plochách. Dosahuje maximálny vek 200 rokov. Na Slovensku mala pôvodne zastúpenie asi 1 percento (tzv. reliktný bor na extrémnych stanovištiach), v súčasnosti dosahuje okolo 7 percent. Drevo je značne živičnaté, používa sa najmä v stavebníctve a stolárstve (napr. na výrobu okien a nábytku). Borovica limbová, hovorovo nazývaná limba, je strom s peknou kužeľovitou korunou rastúci nad hornou hranicou lesa, zvyčajne v pásme kosodreviny. Pochádza z centrálnych Álp, na Slovensku je pôvodná len vo Vysokých Tatrách (dosahuje vek 600 – 1 200 rokov). Má v mladom veku zelenkastú a hladkú, neskôr hnedú a drsnú kôru, stredne dlhé a pomerne tuhé ihlice vyrastajúce po piatich a vajcovité šišky s drevnatými šupinami a veľkými semenami bez krídel (limbové oriešky). Slovenskí olejkári z nej v minulosti pripravovali limbový olej, čím jej porasty utrpeli značné škody, v súčasnosti chránený a ohrozený druh. Borovica horská, podľa kosokrivých konárov hovorovo nazývaná kosodrevina, je viackmenný ker tvoriaci husté porasty nad hornou hranicou lesa. Má kratšie, po dvoch vyrastajúce ihlice, z ktorých sa destiluje silica na inhaláciu pri ochoreniach dýchacích ciest, a malé guľovité šišky, ktoré pretrvávajú na strome aj tri roky. Patrí medzi chránené druhy, má retenčný (zadržiavanie vody) a pôdoochranný význam. Dosahuje maximálny vek 200 rokov. Do 15 m vysoký strom borovica barinná má hustú kužeľovitú korunu, hnedastú až hnedosivú kôru, ihlice vyrastajúce po dvoch a lesklé asymetrické šišky. Dosahuje maximálny vek 100 rokov. Prirodzene sa vyskytuje iba na rašeliniskách na Orave (napr. v Suchej Hore).