brzda
brzda — 1. zariadenie slúžiace na spomalenie alebo na úplné zastavenie pohybujúceho sa dopravného prostriedku, pohybujúcej sa časti stroja a zariadenia alebo na ich udržiavanie v pokoji. Brzda je výkonnou (funkčnou) časťou brzdovej sústavy. Uvádza sa do činnosti prívodom energie (mechanickej, pneumatickej, hydraulickej alebo elektrickej) z ovládacej sústavy bŕzd po premene (ak je to potrebné) na mechanickú energiu (prítlačná, ovládacia sila). Podstatou brzdy je schopnosť zmenšiť kinetickú energiu pohybujúcich sa súčastí jej premenou na iné druhy energie, najčastejšie na teplo. Špeciálna brzda používaná na zmenšenie periodického kmitania častí strojov, zariadení a prístrojov sa nazýva tlmič.
Podľa fyzikálneho princípu používaného na brzdenie sa rozlišujú trecia, hydraulická (hydrodynamická alebo hydrostatická), aerodynamická, pneumatická (kompresná), elektrodynamická, elektromagnetická (vírivá) a reverzná brzda. Pri trecej brzde sa kinetická energia mení na teplo vzájomným trením pevnej a pohybujúcej sa časti brzdy, napr. čeľustí a brzdového bubna. Pri hydrodynamickej brzde sa spomalenie dosahuje hydrodynamickým odporom (rozvírením) kvapaliny uvádzanej do pohybu kinetickou energiou pohybujúcej sa časti, napr. v hydrodynamickom retardéri. Pri hydrostatickej brzde sa brzdenie dosahuje odporom tlakovej kvapaliny pretláčanej piestom hydromotora (ktorý vtedy pracuje ako čerpadlo) cez úzky otvor, pričom pohybová energia sa mení na teplo vnútorným trením prúdu kvapaliny. Pri aerodynamických brzdách sa spomalenie dosahuje zväčšením aerodynamického odporu dopravného prostriedku, napr. brzdiacimi klapkami lietadla. Pri pneumatických (kompresných) brzdách sa spomalenie dosahuje škrtením prúdu vzduchu alebo plynu vytláčaného piestom, patria sem aj všetky motorové brzdy vozidiel s piestovými motormi. Pri elektrodynamických brzdách používaných pri elektrickom a dieselelektrickom pohone sa na brzdenie využíva premena kinetickej energie v elektromotore (pracujúcom vtedy ako elektrický generátor) na elektrickú energiu. Generovaná elektrická energia sa vracia späť do siete, využíva sa na iné účely alebo sa v sústave elektrických odporov vozidla mení na teplo. V prípade elektromagnetických, t. j. vírivých bŕzd (napr. vírivá koľajová brzda, vírivý retardér) sa kinetická energia mení na teplo vírivými prúdmi tečúcimi v homogénnej kovovej časti (väčšinou kotúč, resp. pri vírivej koľajovej brzde koľajnica), ktorá sa pohybuje vzhľadom na magnetické pole. Pri reverzných brzdách sa na spomalenie používa obrátenie sily hnacieho mechanizmu, napr. brzdiaca raketa raketoplánov, zariadenie na obrátenie ťahu prúdových lietadiel, obrátenie ťahu pomocou nastavenia listov prestaviteľnej vrtule lodí a lietadiel, obrátenie smeru točenia motorov pri lodiach s pevnou vrtuľou, obrátenie smeru toku energie do reverzných motorov, napr. brzdenie protiprúdom pri elektrickom pohone alebo historicky aj protiparou pri parnom pohone.
Na udržiavanie brzdenej časti v pokoji je možné použiť iba treciu a hydrostatickú brzdu (zastavovacie brzdy), brzdový účinok ostatných druhov bŕzd je úmerný rýchlosti pohybu, preto pri nulovej rýchlosti je aj ich účinok nulový (dynamické brzdy, spomaľovacie brzdy). Pri rýchlych vozidlách sa kvôli zachovaniu dostatočného brzdného účinku aj pri nízkych rýchlostiach obidva druhy kombinujú.
Teplo vznikajúce pri brzdení sa súčasťami brzdy odvádza do chladiaceho vzduchu alebo kvapaliny. Pri kolesových vozidlách sú brzdy väčšinou umiestnené v kolesách, aby ich bolo možné čo najcitlivejšie ovládať. Zriedkavejšie býva brzda umiestnená na hriadeli s vyššími otáčkami, ktorý je s kolesom spojený mechanickým (ozubeným) prevodom (prevodová brzda). V obidvoch týchto prípadoch účinok brzdy závisí od veľkosti trenia (adhézia) medzi kolesami vozidla a povrchom dráhy (adhézna brzda). Na zlepšenie účinnosti adhéznych bŕzd na klzkej vozovke sa pri cestných vozidlách používa systém ABS a pri koľajových vozidlách pieskovacie zariadenie hnacích vozidiel i protišmyková ochrana. V prípade koľajových vozidiel môže brzda pôsobiť aj priamo na povrch koľaje (neadhézna brzda).
2. v širšom význame aj zaužívané (skrátené) označenie brzdovej sústavy, napr. vozidlá cestnej a koľajovej dopravy bývajú vybavené prevádzkovou, núdzovou, parkovacou, príp. odľahčovacou brzdou.
3. hovorovo zariadenie na určovanie točivého momentu motorov (→ dynamometer).