Mání

Mání, 14. 4. 216 neďaleko Ktésifontu – 2. 3. 274 al. 26. 2. 277 Gundišápúr — perzský prorok, zakladateľ manicheizmu. Pochádzal z rodiny patriacej k židovsko-kresťanskej gnostickej sekte elchasaitov. Podľa manichejských spisov už ako 12- a neskôr ako 24-ročný zažil zjavenie. Následne začal pod vplyvom rôznych babylonsko-aramejských duchovných hnutí kázať. Svoje učenie nazýval náboženstvom svetla, sám seba označoval za apoštola a vyhlasoval sa za reinkarnáciu Buddhu, Kršnu, Zaratuštru či Ježiša Krista. V roku 240 podnikol cestu do Indie, kde študoval hinduizmus a buddhizmus. Po návrate predložil perzskému panovníkovi Šáhpúrovi I. (vládol 241 – 272) svoj jediný spis napísaný v perzštine Šáhpuragán (Zasvätený Šáhpúrovi), v ktorom zhrnul svoje učenie. Šáhpúr jeho učenie toleroval, ale nestal sa jeho stúpencom. Po nástupe Bahráma I. (vládol 273 – 276) bol Mání perzekvovaný, uväznený a následne popravený ukrižovaním.

Mání bol autorom šiestich spisov v sýrskej aramejčine, z ktorých sa zachovali iba fragmenty.

Tradícia pripisuje Mánímu zostavenie manichejského písma založeného na spoluhláskach, ktoré sa používalo najmä na zápis stredoiránskych jazykov (→ iránske jazyky) a starej ujgurčiny (→ ujgurský jazyk).