komorovanie

komorovanie [gr. > lat.] —

1. ban. metóda hlbinného dobývania nerastných surovín uplatňujúca sa pri ťažbe veľkých ložísk nerastných surovín (uhlie, magnezit, kamenná soľ). Patrí k najstarším spôsobom dobývania. Pri komorovaní sa koncová časť porubnej chodby vyrazenej v dobývanom bloku postupne zväčší a vytvorí sa priestor – komora s plánovanými rozmermi, na ktorej bokoch sa ponechajú piliere a v ktorej pokračuje ťažba, pričom rúbanina sa získava najmä postupným zvyšovaním jej stropu. Po vyťažení rúbaniny sa komora zvyčajne zlikviduje riadeným závalom. Použitie a technológiu komorovania zásadne ovplyvňujú geologické a banské podmienky daného ložiska, predovšetkým mocnosť, úklon a pevnosť nadložia, preto vznikli početné varianty tejto metódy. Často sa využíva dobývanie otvorenou komorou, pri ktorom komora dosahuje dĺžku 50 – 70 m, šírku 3 – 30 m a výšku 80 m, šírka piliera 7 – 16 m. Pri tomto spôsobe komorovania sa zvyčajne razia viaceré paralelné porubné chodby oddelené piliermi. Po vyťažení a zavalení prvej komory sa postupne v spätnom smere rúbe ďalšia. Dobývanie mocných plochých až polostrmých ložísk sa uskutočňuje najmä metódou komora – pilier, pri ktorej sa vyrazí sústava menších komôr oddelených súvislými alebo pravidelnými piliermi, ktoré sa po vyťažení komôr postupne ťažbou oslabujú a umožňujú riadený zával komôr a porubnej chodby. Výhodami komorovania sú vysoká produktivita práce, možnosť jej mechanizácie i nízke náklady v dôsledku obmedzenia alebo vylúčenia výstuže razených diel, nevýhodou je nízka výrubnosť nerastných surovín zapríčinená stratami v pilieroch a strope, ktoré zostanú nevyrúbané;

2. poľov. komorovanie zveri — dočasný chov úžitkovej zveri (najmä malej pernatej a srstnatej) v osobitne upravených uzavretých priestoroch (budovy, voliéry a i.) pri jej prezimúvaní alebo pri sústreďovaní pred prepravou na miesto vypustenia;

3. ryb. komorovanie rýb — sústreďovanie chovných rýb počas zimy do tzv. komorových rybníkov s bohatou potravou a so stálym prítokom vody; zimovanie rýb.