apel [fr.] — výzva; dovolávanie sa niečoho spravidla verejnej povahy;

1. hovorovo odvolanie sa proti rozhodnutiu súdu na vyššiu inštanciu (→ apelácia);

2. poľov. povel na poslušnosť poľovného psa;

3. reklam. najdôležitejší podnet, ktorý má viesť cieľovú skupinu k akcii v súlade s prianím propagujúceho subjektu (v reklame na nákup); lajtmotív celej propagačnej akcie. Ide o odvolávanie sa na určitú prednosť výrobku podľa druhu (napr. apel na zdravie, pohodlie, estetické cítenie, šetrenie časom), v skutočnosti je však výzvou do akcie. Jeho pôsobivosť súvisí s formálnym spracovaním, ktoré závisí od propagovaného predmetu, cieľa propagácie a od záujmov a potrieb cieľovej skupiny. Najúčinnejšie ho možno využiť v rozličných druhoch propagačných prostriedkov, napr. v podobe sloganu.

atrapa [fr.] — napodobnenina;

1. reklam. napodobnenina tovaru alebo exponátu (resp. prázdny obal) určená na reklamné účely vo výklade, v priestoroch predajne, na výstave ap. Využíva sa najmä na nahradenie drahého, nedostupného tovaru, resp. takého, ktorý rýchlo podlieha skaze;

2. poľov. napodobnenina niektorého druhu zveri s cieľom privábiť zver k poľovníkovi čakajúcemu v úkryte. Vyrába sa z dreva alebo z plastov, je primerane zafarbená. Používajú sa atrapy divých kačíc položených na vode, atrapy divých husí a holubov hrivnákov postavených na poli, na atrapy mačky alebo sovy je možné prilákať krkavcovité vtáky a dravce. Mechanické atrapy sa kvôli zatraktívneniu upravujú (napr. poľovník pohybuje atrapou poťahovaním lanka z úkrytu). Používajú sa aj na odplašenie vtáctva škodiaceho vo vinohradoch a v poľných kultúrach (atrapa dravých vtákov), pri výcviku poľovníckych psov a umelom chove zveri, napr. na odoberanie semena jeleňom (atrapa jelenice), pri odchove srnčiat (atrapa srny) ap.

bahnisko, kalužisko — rozbahnená kaluž, v ktorej sa váľa (bahní, kaluží) raticová zver (diviačia a jelenia), aby sa ochladila a zbavila kožných parazitov. Po bahnení sa zver otiera o okolité (tzv. otieracie) stromy, na ktorých zanecháva blatisté stopy (otierky). Ide o komfortné správanie.

bäkanie — hlasový prejav srnčej alebo jelenej zveri podobný zašteknutiu psa, znejúci ako bä alebo ä, vydávaný pri zistení nepriateľa alebo pri pohlavnom vzrušení ako zvukové značkovanie revíru a výstraha sokovi.

bakule [lat.] — poľovnícky termín na označenie rastúceho parožia veľkých jedincov z čeľade jeleňovité, ktoré je ešte obalené lykom (→ parohy).

Bališ, Milan, 12. 12. 1924 Ipeľský Sokolec, okres Levice – 19. 11. 1996 Vyšné Hágy, pochovaný v Tatranskej Javorine, okres Poprad — slovenský ornitológ, teriológ, poľovnícky zoológ. R. 1953 – 57 pôsobil v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, 1957 – 71 vo Výskumnej stanici a Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici, od 1971 vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene a na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Venoval sa najmä jelenej a danielej zveri i veľkým šelmám. R. 1949 – 53 ornitologický, 1954 – 56 poľovnícky referent, 1963 – 74 člen poľovníckej komisie Ústredného výboru Slovenského poľovníckeho zväzu, člen redakčnej rady časopisu Ochrana fauny. Autor publikácií Dravá pernatá zver (1956), Jelenia zver (1980), spoluautor okolo 20 odborných článkov publikovaných v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Nositeľ viacerých ocenení.

bezoár [perzsky > arab. > lat.] —

1. farm. droga z koreňa juhoamerickej morušovitej rastliny dorsténia hadia (Dorstenia contrajerva) používaná na liečenie niektorých chorôb a ako protijed proti hadiemu jedu;

2. poľov. polotuhý sekrét v slzníku jelenej a danielej zveri, ktorým si označuje svoje teritórium;

3. → bezoárová guľka.

cekotrofia [gr.] — poľov. požieranie vlastného tzv. mäkkého trusu bohatého na vitamíny a mikroorganizmy potrebné pri trávení rastlinnej potravy. Ide o fyziologickú zvláštnosť, ktorá sa vyskytuje pri druhoch z čeľade zajacovité (Leporidae).

celibátnik —

1. kto žije v celibáte;

2. poľov. nespárikovaný kohút jarabice poľnej, ktorý sa pri umelom odchove jarabíčat používa ako pestún. K jarabíčatám sa pridáva v adopčnej klietke.

cementové anuly — poľov. ročné prírastky vrstiev zubného cementu pri poľovnej zveri, ktoré slúžia na presné určenie veku ulovenej zveri.

cvik — poľov. dvojica letiacich slúk pri večernom prelete.

cylindrovka [gr.] — historický typ pušky, v ktorej sa prach zapaľuje úderom kohútika na zápalku.

drvky — poľov. úlomky kostí rozdrvených strelou, podľa ktorých možno určiť miesto zásahu. Drvky zostávajú na nástrele alebo v stopovej dráhe unikajúcej zveri.

dvojak — poľovná sklopná guľová zbraň s dvoma hlavňami (s drážkovým vývrtom) vedľa seba.

dvojka — poľovná sklopná broková zbraň s dvoma hlavňami (s hladkým vývrtom) vedľa seba.

flobertka — dlhá jednohlavňová alebo dvojhlavňová zbraň spravidla s hladkým vývrtom hlavne a s kalibrom 4, 6, 7 alebo 9 mm, do ktorej sa používali náboje s okrajovým zápalom (Flobertove náboje). Náboje boli plnené jednou guľovitou strelou (guľové) alebo drobnými brokmi (brokové). Vzhľadom na malý dostrel sa flobertka používala na lov malej zveri na krátku vzdialenosť, v súčasnosti sa už nevyrába. Nazvaná podľa francúzskeho zbrojára Nicolasa Floberta (*1819, †1894).

Folia venatoria — odborný vedecký zborník (poľovnícka ročenka) vydávaný 1971 – 2011 Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene v spolupráci s Českomoravskou mysliveckou jednotou v Prahe, Inštitútom ekológie a chovu zveri v Prahe, Ministerstvom pôdohospodárstva SR, Slovenským poľovníckym zväzom, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, Technickou univerzitou vo Zvolene, Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Výskumným ústavom živočíčnej výroby v Nitre. Obsahoval pôvodné teoretické a experimentálne práce z poľovníctva, ako aj rozličné referáty, správy a recenzie v slovenčine i v češtine s cudzojazyčnými súhrnmi.

frndžanie — poľov. zvuky vznikajúce pohybom krídel za letu vtákov.

gombičkár [maď.] — poľov. jednoročný alebo starší srnec s malými zakrpatenými parožkami v podobe gombičiek alebo krátkych paličiek. Nevhodný na chov.

guľovnička — guľová zbraň malého kalibru (max. 5,6 mm) na náboje s jednotnou strelou a s nábojnicou kratšou ako 40 mm so stredovým zápalom. Používa sa na odstrel dravej (škodlivej) zveri (do veľkosti vlka) a trofejovej pernatej zveri (hlucháň, tetrov). Nesmie sa použiť na odstrel raticovej zveri.

halali [fr.] — slávnostné poľovnícke fanfáry a signály, ktoré sa v minulosti trúbili na loveckých alebo na lesných rohoch pri štvanici (→ parforsná poľovačka), v súčasnosti sa trúbia na lesných rohoch alebo na lesniciach napr. pri spoločných poľovačkách (pri nástupe a výrade na počesť lovu a ulovenej zveri), poľovníckych slávnostiach ap.

hamerleska [angl.] — broková, guľová alebo kombinovaná poľovná zbraň so sklopnými hlavňami a skrytými kladivkami (súčasť bicieho mechanizmu), ktoré sa najčastejšie napínajú otvorením zbrane (sklopením hlavní).

Hell, Pavel, 5. 12. 1930 Prešov – 11. 8. 2009 Zvolen, pochovaný v Štiavnických Baniach — slovenský ornitológ a teriológ, nestor slovenského poľovníctva, odborník na problematiku poľovnej zveri. R. 1953 – 69 pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita), 1969 – 2002 vedecký pracovník vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene (dnes Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen), súčasne 1986 – 2005 vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre (dnes Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra) a 2000 – 02 a 2005 – 07 na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene, od 2005 dobrovoľník v Stredoeurópskom inštitúte ekológie zveri v Nitre. Zaoberal sa systematikou, rozšírením, populačnou dynamikou a potravnou ekológiou zveri, ochranou vzácnych druhov, problematikou chovu, ochrany zdravotného stavu a manažmentu zveri vrátane jej selekcie a ochrany genofondu, ako aj všetkými druhmi raticovej zveri, krkavcovitými a dravými vtákmi i šelmami. Od 1972 vedecký redaktor a zostavovateľ poľovníckeho periodika Folia venatoria, člen redakčnej rady The Journal of Wildlife Management. Autor a spoluautor 13 monografií, napr. Vlk v slovenských Karpatoch (2001), Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo svete (2004) a Encyklopédia poľovníctva (2004), viacerých učebných textov a vyše 180 príspevkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch i zborníkoch. Nositeľ viacerých ocenení.

hlucháň, Tetrao — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď bažantovité. Stredne veľké (dĺžka 50 – 90 cm, hmotnosť 2 – 6 kg) stále vtáky s výrazným pohlavným dimorfizmom: samce sú o tretinu väčšie ako samice, prevažne čierne s hnedými krídlami a bielou škvrnou v ich ohybe a nápadným vejárovitým chvostom tvoreným 18 dlhými perami, samice hrdzavohnedé s tmavými prúžkami. Hlucháne žijú v starých tichých ihličnatých alebo zmiešaných lesoch, pohybujú sa najmä na zemi, kde aj hniezdia (hniezdeniu predchádza tok). Živia sa rastlinnou potravou, v zime najmä ihličím stromov, v letnom období i hmyzom. Patria sem dva druhy, hlucháň tajgový (Tetrao parvirostris) sa vyskytuje v tajgových lesoch východného Ruska, severného Mongolska a Číny, hlucháň hôrny (Tetrao urogallus) najmä v sev. a vých. Európe a v Ázii, ale i na Slovensku, v súčasnosti je už však vzácny.

hradovanie — poľov. sedenie a odpočívanie niektorých druhov pernatej zveri na hradovacom strome (strom, na ktorý si zver pravidelne sadá).

hubertka [vl. m.] — poľovnícka trofej, kostička v srdci prežúvavej zveri nachádzajúca sa vo väzive spevňujúcom koreň aorty. Pri istej dávke obrazotvornosti má tvar kríža, preto sa jej v minulosti prisudzovala magická moc a bola veľmi cenená (najviac pochádzajúca z jeleňa).

ihličiak — mladý samec parohatej zveri (jeleň, srnec, daniel) s prvým parožím vyvinutým v podobe dvoch nerozvetvených kmeňov (ihlíc), niekedy aj s náznakom krátkej očnice alebo vidlice na konci kmeňa.

kačičiareň —

1. hospodárska stavba na chov kačíc;

2. poľov. miesto so zariadením na chytanie alebo lovenie divých kačíc.

kalužisko → bahnisko

kanec — pohlavne dospelý samec všetkých druhov z čeľade diviakovité (Suidae), ako aj zdomácnených a vyšľachtených foriem svine domácej (kanec vybraný a využívaný na plemenitbu sa nazýva plemenný, mladý a pohlavne nedospelý kanec kanček, vykastrovaný kanec brav).

kel — mohutný zub niektorých cicavcov; → kly.

kelce — poľov. označenie očných zubov v hornej čeľusti jelenej zveri (termín sa zriedkavo používa aj na označenie očných zubov srnčej zveri). Kelce mladých jedincov sú biele, s postupujúcim vekom sa obrusujú a hnednú (sú tzv. pálené); majú ich obidve pohlavia, samice však výrazne menšie. Slúžia ako trofej. Používajú sa na výrobu poľovníckej bižutérie a šperkov, pričom najhodnotnejšie sú kelce zo starších zvierat, ktoré sú pravidelne obrúsené a tmavo sfarbené. Kelce sa často nesprávne nazývajú aj grandle.

kly — trvalo rastúce, mohutne vyvinuté extrémne dlhé zuby (očné alebo rezáky) niektorých cicavcov, napr. diviakov, mrožov, slonov alebo narvalov. Kly diviaka (očné zuby, špiciaky) sú cennou poľovníckou trofejou. Sú bezkoreňové, stále dorastajú a vzájomne sa obrusujú, pričom dolné sú dlhšie ako horné. Podľa dĺžky a tvaru klov možno určovať vek diviaka; čím je diviak starší, tým sú kly silnejšie a ako trofej cennejšie. Špiciaky diviačice, tzv. háky, sú podstatne menšie. Kly slonov sa najmä v minulosti používali na výrobu umeleckých predmetov a šperkov (→ slonovina), v súčasnosti je lov slonov na získanie klov vo viacerých krajinách zakázaný.

kombinovaná zbraň, aj guľobroková zbraň — palná zbraň, ktorá má aspoň jednu hlaveň na streľbu s guľovými nábojmi (strelami) a aspoň jednu hlaveň na streľbu s brokovými nábojmi (strelami). Kombinované zbrane sú zvyčajne poľovné zbrane, podľa polohy a počtu hlavní sa nazývajú guľobrokovnica (guľová a broková hlaveň sú uložené vedľa seba), guľobroková kozlica (guľová a broková hlaveň sú uložené nad sebou), trojak (2 brokové hlavne sú uložené vedľa seba a 1 guľová hlaveň pod alebo nad nimi), dvojakový trojak (2 guľové hlavne sú uložené vedľa seba a 1 broková hlaveň pod nimi alebo nad nimi), trojča (guľová a broková hlaveň sú uložené nad sebou a malokalibrová hlaveň na strane), trojačik (2 brokové hlavne sú uložené vedľa seba a malokalibrová hlaveň pod alebo nad nimi) a štvorča (trojak s malokalibrovou hlavňou uloženou nad alebo pod brokovými hlavňami).

komora [gr. > lat.] —

1. skladovací priestor domu alebo bytu. Na Slovensku pôvodne jedna zo základných zložiek tradičného trojpriestorového roľníckeho domu (popri izbe a pitvore), nevykurovaný tmavý alebo slabo osvetlený priestor, vedľajšia miestnosť slúžiaca najmä na uskladňovanie zásob potravín (špajza), drobného náradia, šiat a iných predmetov. V početnejších alebo v príbuzensky rozvetvenejších rodinách sa popri skladovaní využívala aj na spanie, najčastejšie slobodných členov rodiny alebo novomanželov. V domoch majetných gazdov sa nachádzalo aj viacero komôr. Ďalšia komora sa využívala najmä na skladovanie obilia (sýpka, stodola). Stála ako samostatný objekt vo dvore, na ulici pred domom alebo aj pod spoločnou strechou s domom, prípadne v niektorých oblastiach aj na poschodí;

2. archeol., archit. a) hrobová komora → komorový hrob;

b) pohrebná komora — uzatvorený krytý priestor určený na posmrtné uloženie zosnulého (jeho pohrebná miestnosť, kde bol zvyčajne uložený v sarkofágu), súčasť zložitejších stavieb (hrobiek) s nadzemnými i s podzemnými priestormi. Pohrebné komory sa budovali najmä vo vyspelejších, centrálne organizovaných ríšach, napr. v starovekom Egypte. Pohrebné komory niektorých faraónov zaberali plochu až 20 – 50 m², boli umiestnené až 20 – 30 m pod povrchom, obklopené miestnosťami či výklenkami na uloženie výbavy mŕtveho a spojené chodbami i šachtami s nadzemnými časťami hrobky, v ktorých boli sakrálne stavby. Celý komplex mal tvar mastaby, neskôr pyramídy;

3. hist. pôvodne miestnosť (lat. camera, gr. kamara), v ktorej panovník (napr. vo Franskej ríši) uschovával svoj súkromný majetok, aj miesto, kde sa prerokúvala jeho správa. Neskôr úrad pre finančné a hospodárske záležitosti a správu určitého majetku (napr. apoštolská komora), v užšom význame štátna pokladnica (erár) vo feudálnom Uhorsku, kde sa ako kráľovské komory označovali inštitúcie, ktoré vyberali kráľovské dane a dávky, spravovali sklady a mali na starosti výber príjmov z jednotlivých druhov kráľovského regálu (najmä vyberanie urbury, výkup alebo zámenu drahých kovov na razenie mincí), dozerali aj na banskú a hutnícku výrobu; ich zložkami boli preto aj banská komora, mincová komora a soľná komora. Budova, v ktorej bolo sídlo komory, sa nazývala komorský dvor (dom). Prvé kráľovské komory boli zriadené už v období vlády Arpádovcov. V Uhorsku pôsobila kráľovská komora v Košiciach (písomne doložená 1297; pod jej správu patrilo Horné Uhorsko; zanikla 1536), Bratislave (územie od Dunaja po Liptov), Budíne (Zadunajsko) a Záhrebe (Chorvátsko a Slavónsko). Po začlenení Uhorského kráľovstva do habsburskej monarchie (1526) bola 1527 Ferdinandom I. zriadená Dvorská komora vo Viedni, ktorá ako jeden z troch ústredných dvorských úradov (popri dvorskej vojenskej rade a dvorskej kancelárii) spravovala finančné záležitosti celej habsburskej ríše. Podliehali jej aj novozriadené, tzv. zemské komory v jednotlivých krajinách monarchie: Dolnorakúska komora (od 1548 jej podliehali aj banské mestá na Slovensku), Hornorakúska komora, Česká komora a Uhorská komora (zriadená 1528, pôsobila do 1848), ktorých úlohou bola správa kráľovských majetkov, evidovanie príjmov z kráľovského regálu a slobodných kráľovských miest, vyberanie daní, ako aj kontrola výdavkov. V roku 1539 bola z Uhorskej komory ako jej pomocný orgán vyčlenená Spišská komora;

4. muzeolog. → komora umenia a divov;

5. politol. zaužívaný názov jednej z dvoch častí zákonodarného orgánu štátu, parlamentu, napr. v Česku dolná komora (Poslanecká snemovňa) a horná komora (Senát) Parlamentu Českej republiky, v Spojenom kráľovstve dolná komora (Poslanecká snemovňa, House of Commons) a horná komora (Snemovňa lordov, House of Lords);

6. práv. profesijná komora — stavovská organizácia, verejnoprávna neštátna a samosprávna inštitúcia združujúca fyzické alebo právnické osoby s požadovanou kvalifikáciou alebo vykonávajúce podnikateľskú činnosť v odvetví, v ktorom príslušná komora pôsobí. Jej základnou úlohou je podporovať a presadzovať záujmy svojich členov, ochraňovať ich stavovskú česť, vytvárať vhodné podmienky na výkon ich práce, poskytovať im metodické usmernenie, organizovať a zabezpečovať sústavnú vzdelávaciu a edičnú činnosť a pod. Každá komora vydáva svoj štatút, vnútorné predpisy, kontroluje ich dodržiavanie, ako aj dodržiavanie zákonov a iných právnych predpisov súvisiacich s činnosťou členov a z ich nedodržiavania vyvodzuje disciplinárne opatrenia. Vedie zoznam svojich členov, ich register, vydáva osvedčenia o členstve. Komoru riadia jej orgány (valné zhromaždenie, predstavenstvo, predseda, dozorná rada, prípadne disciplinárna komisia). Členstvo v príslušnej komore je dobrovoľné (napr. v prípade živnostníkov či poľnohospodárov) alebo povinné (napr. v prípade advokátov, audítorov, notárov, patentových zástupcov, geodetov, autorizovaných architektov či autorizovaných stavebných inžinierov; prijatie za člena komory je podmienené zložením osobitnej skúšky a sľubu). V roku 2017 pôsobilo na území SR viac ako 25 profesijných komôr, napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lesnícka komora, Slovenská banská komora, Slovenská advokátska komora, Notárska komora SR, Slovenská komora patentových zástupcov, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora architektov, Komora geodetov a kartografov, Americko-slovenská obchodná komora, Francúzsko-slovenská obchodná komora;

7. v technických zariadeniach uzavretý priestor, v ktorom prebieha nejaký dej, meranie, pozorovanie, napr. v astronómii prenesene v minulosti a) označenie ďalekohľadu (napr. Bakerova-Schmidtova komora) ako optického prístroja, ktorého optická sústava je uzatvorená v tzv. komore; b) označenie fotografického prístroja na pozorovanie a fotografovanie oblohy alebo jej časti (→ celooblohová komora) alebo nebeských objektov (→ Markowitzova komora);

dopr. → vzduchová komora;

ekol. → biotermická komora;

fotogr. → tmavá komora;

el.tech. → bezodrazová komora, → dozvuková komora;

fyz. → bublinová komora; → hmlová komora, → ionizačná komora, → iskrová komora;

hydrol., stav. → odľahčovacia komora, → plavebná komora, → vyrovnávacia komora;

lek. → barokomora;

stroj. → spaľovacia komora, → zvukotesná komora;

8. poľov. a) hrudná dutina raticovej zveri;

b) najzazverenejšia časť poľovníckeho revíru;

c) uzavretý priestor na prezimovanie zveri, → komorovanie (zveri);

d) rozšírená časť brlohu hlodavcov;

9. prázdny priestor v niečom, dutá časť niečoho, dutina, napr. v anatómii srdcová komora, mozgová komora, vo vojenstve nábojová komora a pod.