Vyhľadávanie podľa kategórií: poľnohospodárstvo – rybárstvo

Zobrazené heslá 1 – 14 z celkového počtu 14 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

čereň

čereň, čerenec, dražiak, dzvihak, križiak — štvorcová sieť na lov rýb (rozmery 1 x 1 m až 4 x 4 m). Je upevnená na drevených oblúkoch a ručne alebo pomocou páky sa spúšťa do vody. Používa sa na lov z brehu alebo z člna na riekach, ale aj na stojatých vodách. V ľudovej kultúre bol čereň známy na celom území Slovenska.

háčkovanie siete

háčkovanie siete — pridržiavanie spodného lana siete so záťažou pri dne pomocou háčika počas výlovu rýb.

hrablice

hrablice, nesprávne česlice —

1. zariadenie na zachytávanie plávajúcich a vodou unášaných predmetov. V minulosti hrablice (starší termín hrable) slúžili napr. na zachytávanie voľne sa plaviaceho dreva v riekach v blízkosti baní a hút (prvé hrablice boli postavené 1548 pri Banskej Bystrici). V súčasnosti sa používajú v čistiarňach odpadových vôd, vo vodných elektrárňach a i. Skladajú sa z oceľových tyčí upevnených v pevnom ráme šikmo osadenom do betónovej konštrukcie alebo z oceľovej mrežoviny. Používajú sa hrubé hrablice (zachytávajú hrubé nečistoty) s medzerami medzi tyčami od 5 cm alebo jemné hrablice. V malých čistiarňach odpadových vôd a elektrárňach sa hrablice stierajú ručne, vo väčších strojovo;

2. v rybnikárstve a včelárstve kovová zábrana používaná na separovanie jednotlivých živočíšnych druhov, napr. hrablice v tvare mriežky z kolmých drôtov umiestnené v letáči úľa bránia osám a sršňom preniknúť dovnútra.

hypofyzácia rýb

hypofyzácia rýb — hormonálna stimulácia rýb pri umelom výtere, pomocou ktorej sa zväčší počet gonadotropínových hormónov v krvi, pohlavné produkty (ikry) rovnomerne dozrievajú a uvoľňujú sa z tela. Hypofyzácia rýb sa robí aplikáciou konzervovanej alebo čerstvej podmozgovej žľazy (hypofýzy) rozrobenej vo fyziologickom roztoku do chrbtovej svaloviny alebo do brušnej dutiny.

ichtyo-

ichtyo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom ryba, rybací, rybo-.

ichtyocenóza

ichtyocenóza [gr.] — spoločenstvo rýb; súhrn všetkých jedincov všetkých druhov rýb vyskytujúcich sa v danom biotope alebo ekosystéme.

ichtyomasa

ichtyomasa [gr. + lat.] — súhrnná hmota všetkých jedincov ichtyocenózy; → biomasa.

ichtyotoxíny

ichtyotoxíny [gr.] — jedy prítomné v krvi a vo vnútornych orgánoch niektorých rýb (napr. pri rodoch úhor a mrena), ktoré môžu pri preniknutí do tráviaceho systému alebo do krvi človeka vážne ohroziť jeho zdravie. Ichtyotoxíny sa vytvárajú v telách rýb alebo pochádzajú z rastlinnej potravy (najčastejšie z toxických mikroskopických rias). Obsah toxínov sa často v priebehu roka mení. Väčšina ichtyotoxínov je termostabilná, nemožno ich odstrániť tepelnou úpravou mäsa.

Známy je tetrodotoxín nachádzajúci sa v rybách čeľade štvorzubcovité (napr. fugu), ktorý je jedným z najúčinnejších toxínov rýb (až 60 % otráv sa končí smrťou); nie je obsiahnutý v mäse rýb, ale v ich vnútornostiach a koži. Ciguatoxíny vyskytujúce sa napr. v muréne Gymnothorax javanicus často spôsobujú otravy rybami žijúcimi v moriach tropických a subtropických oblastí (Karibské more, tropické a subtropické oblasti Indického a Tichého oceána). K vlastným toxínom rýb patrí fosfolipid dinogunelín nachádzajúci sa v ikrách viacerých druhov morských rýb, napr. Stichaeus (Dinogunellus) grigorjewi. V krvi úhorov (čeľaď Anguillidae a Congridae) sa nachádza ichtyohematoxín proteínovej povahy, ktorý sa okrem iného rozkladá teplom (nad 70 °C) a ultrafialovým žiarením. Jedovatosť ustríc a i. morských mäkkýšov spôsobujú ichtyotoxíny saxitoxín a kyselina okadajová a jej deriváty a i.

ikernačka

ikernačka — pohlavne dospelá samica rýb (pripravená na znášku ikier).

ikra

ikra — vajíčko rýb. Pred znáškou môžu ikry tvoriť až štvrtinu celkovej hmotnosti ikernačky, po znáške (opustení tela) ich oplodňujú spermie mliečniakov. Ikry obaľuje pevná blana chrániaca zárodok pred mechanickým poškodením, pod ňou sa nachádzajú žĺtková blana, žĺtok a zárodočný terčík. Po preniknutí spermie cez otvor, tzv. mikropyle, sa otvor uzavrie. V žĺtku sa bičík spermie rozpustí a hlavička sa dostane do zárodočnej bunky, kde nastáva delenie buniek. Vo vode blana napučí a môže vytvoriť lepkavý povlak, ktorým sa ikry zachytávajú o podklad. Z ikier niektorých rodov rýb (napr. jeseter a losos) sa vyrába kaviár.

Ivaška, Samuel

Ivaška, Samuel, 30. 4. 1888 Jahodníky, dnes súčasť Martina – 17. 1. 1981 Martin, pochovaný na Národnom cintoríne — slovenský chovateľ hlavátok v rybničných (teda pre ne netypických) podmienkach. Od 1935 vo vlastných rybníkoch v Martine úspešne riešil problémy s prechovávaním generačných rýb v zajatí, s ich umelým výterom, inkubáciou ikier a odchovom násad, vypracoval princíp chovu hlavátky v uzavretom cykle (v ich umelom chove pokračoval aj po 1945). R. 1946 – 53 predseda Slovenského rybárskeho zväzu. Chov hlavátok zdokumentoval vo filme Hlavátky (1943, réžia Paľo Bielik). Hlavné dielo: monografia Hlavátka, jej lov a umelý chov (1951).

jadrenie siete

jadrenie siete — posledná fáza výlovu rýb, keď sa ulovené ryby sústredia v najhlbšej časti siete (jadre) tesne pod hladinou, aby sa mohli nabrať podberákom.

kadisko

kadisko — technická súčasť rybníka, spevnené vyvýšené miesto pri lovisku, kde sa umiestňuje náradie (napr. kaďa a váhy) potrebné pri výlove rybníka. Povrch kadiska má byť asi 30 cm nad hladinou vody v lovisku; s korunou hrádze je spojené schodmi.

keser

keser [nem.] — malá rybárska sieť upevnená na kovovom kruhu s násadou (tyčou), slúžiaca na lov alebo na prenášanie rýb.