Aztéci

Aztéci, vlastným menom Azteka — stredoamerický indiánsky kmeň v Mexiku (asi 1,4 mil.; 2000). Sú najvýznamnejším indiánskym etnikom stredného Mexika nazývaným aj Méxikovia (podľa legendárneho náčelníka Mexitliho, ktorý údajne začal ich púť k mexickým jazerám). Patria do skupiny kmeňov Nahua (→ Nahuovia) so spoločným jazykom nahuatl.

Ako Aztéci sa označuje viacero nahuaských etník, ktoré boli postupne politicky i kultúrne integrované. Tenochkovia, zakladajúci kmeň neskoršej Aztéckej ríše, boli podľa vlastnej tradície kmeňom lovcov a zberačov, pochádzali údajne z mýtickej krajiny Aztlán (odtiaľ meno Aztéci) na náhornej plošine severného Mexika. V 11. – 12. stor. prišli zo severozápadného Mexika, okolo roku 1160 sa usadili v oblasti Anáhuac, v roku 1325 založili na ostrove v jazere Texcoco mesto Tenochtitlán. Od 14. stor. si postupne podmaňovali okolité nahuaské mestské štáty, do 15. stor. si podrobili celé stredné Mexiko, až napokon v 15. stor. expandovali aj do etnicky cudzích oblastí Totonakov, Mixtékov a i. Na vrchole moci ovládali veľkú časť civilizačne vyspelej Mezoameriky. Po víťaznej vojne proti mestskému štátu Azcapotzalco bola v roku 1428 vytvorená Aztécka ríša (konfederácia mestských štátov Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopan) s hlavným mestom Tenochtitlán. Jej prvý panovník Itzcoatl (1428 – 36) vojenskými výbojmi rozšíril územný rozsah, urobil administratívnu reformu a usporiadal náboženskú hierarchiu. Jeho nástupcovia Montezuma I. (1440 – 69), Axayacatl (1469 – 81), Tizoc (1481 – 86) a Ahuitzotl (1486 – 1503) pokračovali v územnej expanzii a do konca 15. stor. si Aztéci podrobili väčšinu kmeňov v tejto oblasti. Ríša bola dedičnou monarchiou, po smrti panovníka štyria príbuzní zosnulého zvolili spomedzi seba nového vladára. Od začiatku 16. stor. za vlády Montezumu II. (1503 – 20) narastali problémy so správou krajiny i vnútorné rozbroje, čo pomohlo španielskemu conquistadorovi Hernánovi Cortezovi počas výpravy v rokoch 1519 – 21 dobyť Mexiko (1521 bolo dobyté hlavné mesto Tenochtitlán), začala sa kultúrna asimilácia a násilná christianizácia obyvateľstva. Poslední dvaja panovníci (Cuitlahuac 1520, Cuauhtémoc 1520 – 21) už nedokázali ríšu obnoviť a Španielov vyhnať.

Aztéci žili vo veľkých patrilokálnych rodoch (calpulli). V čase príchodu do Anáhuaca mala konfederácia aztéckych kmeňov asi 1 mil. obyvateľov; každý bol členom patrilokálnej rozšírenej rodiny a tá bola súčasťou calpulli (napr. v Tenochtitláne bolo 20 calpulli). Politicky boli Aztéci organizovaní do jednotiek asi po 100-tis. osôb. Základom ekonomiky Aztéckej ríše bolo vyspelé poľnohospodárstvo (pestovanie kukurice, fazule, tabaku, bavlny, rajčiakov, kakaovníka; chov moriek) s dômyselným systémom zavlažovania a kultivácie močiarov (efektívny systém plávajúcich záhrad, tzv. chinamp, ktoré dávali úrodu niekoľkokrát do roka) doplnené lovom a rybolovom, ako aj vyspelé remeslá (hoci do príchodu Španielov nepoznali koleso ani železo) a obchod. Svoju kultúru odvodzovali Aztéci od Toltékov, ktorí medzi 9. a 12. stor. dominovali strednému a čiastočne aj južnému Mexiku. Prevzali od nich štýl v umení a v architektúre, militarizmus, kult ľudských obetí a viaceré náboženské predstavy. Okrem architektúry dosiahli vysoký stupeň rozvoja aj sochárstvo, keramika, spracovanie obsidiánu, zlata a striebra (→ aztécke umenie). Aztéci rozvinuli astronómiu spojenú s astrológiou, ich kalendár mal dve časti: rituálny a slnečný (18 mesiacov po 20 dňoch a 5 dní). Od Mixtékov prevzali aj znalosť nepravého piktografického písma, ktorým sa zapisovali historické a náboženské udalosti do kódexov, a vytvorili vlastné hieroglyfické písmo (→ aztécke písmo), od 16. stor. používali i latinku. Písali zákony, pamäti, ale okrem malých výnimiek boli všetky rukopisy zničené pri dobývaní Mexika. Mali rozvinuté aj lekárstvo. Ich náboženská sústava vychádzala z predstáv pred ich príchodom do Mexika a bola ovplyvnená najmä náboženskými predstavami Toltékov (→ aztécke náboženstvo). Život celej spoločnosti bol podriadený náboženstvu a rituálu. Veľký význam mali sakrálne periódy vypočítavané podľa posvätného kalendára Tonalpohualli. Obľúbené boli náboženské slávnosti, divadelné hry, v jazyku nahuatl bola zapísaná najkvalitnejšia poézia celej predkolumbovskej Ameriky. Najslávnejším básnikom bol Nezahualcoyotl, náboženský mysliteľ a vládca mestského štátu Texcoco. Okrem básnikov boli obľúbení aj mudrci (tlamatini), ktorí plnili úlohu radcov a filozofov. V 16. – 17. stor. boli Aztéci christianizovaní, a hoci zachovali zvyšky starých kultúr (napr. uctievanie Slnka), ich pôvodná kultúra zanikla.

V súčasnosti sú potomkovia Aztékov prevažne katolíci, súčasťou ich viery a rituálov však zostali viaceré predkresťanské prvky. Väčšina Aztékov dnes pracuje v poľnohospodárstve a priemysle ako robotníci. Len malá časť si zachovala starý hospodársky systém.