kostra

kostra — 1. el.tech. a) kovový (väčšinou hliníkový, železný alebo liatinový) kryt prístroja, ktorý mechanicky chráni vnútorné elektrické časti prístroja a bráni prístupu používateľa aj z dôvodu jeho ochrany pred zásahom elektrickým prúdom. Ak je prístroj napájaný z elektrickej siete, kostra má zvyčajne svorku s označením PE, na ktorú sa pripája ochranný vodič (→ trieda ochrany elektrických spotrebičov);

b) uzol v elektrickej schéme elektrického prístroja alebo elektronického zapojenia, ktorý je spoločný pre vstupné a výstupné svorky zariadenia. Kostra býva zvyčajne spojená so zápornou svorkou napájacieho zdroja (zapojenia s nesymetrickým napájaním);

c) kostra elektrickej sústavy vozidla — označenie jedného pólu napájania (→ akumulátor) jednovodičovej elektrickej sústavy, ktorý je elektricky spojený s karosériou vozidla, ako aj označenie tejto karosérie. V súčasnosti sa s karosériou spája záporný pól akumulátora, kým v minulosti to bol jeho kladný pól;

2. lek. skelet, sceletum — pevná, oporná sústava tela vyšších stavovcov a človeka, ktorá spolu so svalmi umožňuje jeho pohyb, súčasne chráni mäkké orgány pred poranením a tvorí ochranné puzdrá (napr. lebka chráni mozog, hrudník srdce a pľúca); súbor všetkých kostí v tele stavovcov, ktoré sú navzájom pospájané kĺbmi, chrupkami a väzmi a na ktoré sa upínajú svaly. Ľudská kostra sa delí na osovú kostru, ku ktorej patria chrbtica, kosti hrudníka a kostra lebky, a na kostru končatín, ktorá sa delí na kostru hornej a kostru dolnej končatiny. Lebka, chrbtica, rebrá a hrudná kosť sú ústrednou časťou kostry, kosti končatín sú umiestnené symetricky na obidvoch stranách tela, pripojené sú hrudným pletencom (kľúčnou kosťou a lopatkou) a panvovým pletencom. Kostra človeka tvorí asi 14 % telesnej hmotnosti a spravidla sa skladá z 206 kostí rôzneho tvaru a veľkosti (novorodenec má asi 270 kostí, vekom postupne niektoré kosti zrastajú).

3. tech. skelet — nosná konštrukcia (štruktúra) strojov, dopravných prostriedkov (→ kostra karosérie, → kostra lode, → kostra trupu lietadla), zariadení a budov väčšinou tvorená sústavou navzájom pospájaných nosníkov alebo inými výstužnými prvkami; a) nosná časť elektrického stroja so špecifickými vlastnosťami, napr. kostra statora a kostra transformátora; b) nosná (zvyčajne železná) doska, na ktorej sú umiestnené elektronické súčasti elektrického prístroja (dosky plošných spojov, elektronické moduly prístroja a pod.). Býva spojená s uzemňovacou svorkou a slúži aj na elektrické spojenie tieniacich kovových krytov elektronických obvodov. V niektorých prípadoch (napr. v televíznych a rozhlasových prijímačoch staršieho typu) sa kostra elektrického prístroja nazýva šasi;

4. osnova, plán (napr. základná kostra článku).