domínium

domínium [lat.] —

1. lat. dominium, aj proprietas — v rímskom práve vlastnícke právo, najrozsiahlejšie súkromné právo, ktoré mohol mať niekto k nejakej veci. V rímskych prameňoch sa nezachovala definícia domínia, iba v justiniánskych Inštitúciách sa vyskytol pokus vymedziť domínium ako úplnú moc nad vecou (plena in re potestas). V protiklade k domíniu stála držba (possessio) a vecné práva k cudzej veci. Až do obdobia vlády byzantského cisára Justiniána I. Veľkého neexistovalo jednotné domínium, ale najmenej dva druhy (duplex dominium): kviritské vlastníctvo (dominium ex iure Quiritium) uznané civilným právom (ius civile) a bonitárne vlastníctvo (in bonis esse) uznané prétorom. Bonitárnym vlastníkom bol na rozdiel od kviritského vlastníka napr. ten, kto prijal vec neformálnym (nie formálnym) právnym úkonom alebo od nevlastníka. V prípade kolízie malo bonitárne vlastníctvo prednosť, pretože prétor chránil žalovaného bonitárneho vlastníka proti žalobe kviritského vlastníka zaradením námietky do procesnej formuly a proti tretím osobitnou žalobou (actio Publiciana). Z rímskeho domínia, na ktorom spočíva súčasné občianske právo, vyplývalo pre vlastníka právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), právo poberať plody veci (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi). Obmedzenie výkonu domínia muselo vychádzať len z verejného a sakrálneho práva alebo z vôle vlastníka, a to napr. zriadením vecného (hypotéka) či záväzkového práva (vypožičanie veci). Žiadne obmedzenie domínia teda nevyplývalo z jeho podstaty, pretože bolo (tak ako aj dnes) neobmedzeným súkromným právom;

2. anglicky dominion — v britskej koloniálnej sústave pôvodne označenie zámorskej kolónie (dŕžavy), neskôr územia s určitým stupňom samosprávy. Westminsterským štatútom z roku 1931 získali domíniá úplnú autonómiu vo vnútropolitických i v zahraničnopolitických záležitostiach vrátane diplomatického zastúpenia v iných krajinách a medzinárodných organizáciách a dobrovoľne sa stali členmi Britského spoločenstva národov (Commonwealth; → Spoločenstvo národov). Formálnou hlavou domínia je kráľ (kráľovná) Spojeného kráľovstva, ktorý na návrh britskej vlády vymenúva generálneho guvernéra domínia. Výkonnú a zákonodarnú moc však reprezentujú nezávislé volené orgány daného domínia (vláda, prezident, parlament). Po roku 1945 sa pojem domínium v tomto zmysle postupne prestal používať.