Helena

Helena, sv., vlastným menom Flavia Iulia Helena Augusta, okolo 250 Drepanum, Bitýnia, dnes Karamürsel, Turecko – okolo 328 – 330 Nikomédia, dnes İzmit, Turecko, pochovaná v Ríme — byzantská cisárovná, matka Konštantína I. Veľkého.

Okolo roku 270 sa vydala za rímskeho generála Constantia Chlora, ktorý sa v roku 293 stal spoluvládcom (ako Constantius I.) cisára Maximiána a následne sa s ňou rozviedol. V roku 306 po nástupe svojho syna Konštantína na cisársky trón získala titul a privilégiá cisárovnej. Asi v roku 312 sa stala kresťankou. Štedro obdarúvala chudobných a cirkev. S podporou Konštantína I. Veľkého dala postaviť viaceré chrámy v Ríme a vo Svätej zemi (Bazilika narodenia v Betleheme, Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme), do ktorej putovala okolo roku 324. Podľa tradície zo 4. stor. sa s jej menom spája nájdenie pozostatkov Svätého kríža a nástrojov Kristovho umučenia, ktoré mala následne priviezť do Ríma. V blízkosti svojho paláca v Ríme dala postaviť chrám Santa Croce in Gerusalemme, v ktorom sa uchovávajú dodnes. Po smrti dal cisár Konštantín priviezť jej telo do Ríma a postavil preň mauzóleum. Jej ozdobný sarkofág sa v súčasnosti nachádza vo Vatikánskych múzeách. Relikvie sv. Heleny sú uctievané v chráme Santa Maria in Aracoeli v Ríme.

Je zobrazovaná vo východných kresťanských cirkvách so svojím synom, ako nesú veniec, západnými umelcami v cisárskom alebo v dobovom rúchu s korunou a veľkým krížom, niekedy v rukách s klincami z nájdeného Kristovho kríža alebo s modelom chrámu, čo symbolizuje zakladanie kostolov. Sviatok má vo východných cirkvách 21. alebo 22. mája, v západných 18. augusta.