Helena

Text hesla

Helena, sv., vlastným menom Flavia Iulia Helena Augusta, okolo 250 Drepanum, Bitýnia, dnes Karamürsel, Turecko – okolo 328 – 330 Nikomédia, dnes İzmit, Turecko, pochovaná v Ríme — byzantská cisárovná, matka Konštantína I. Veľkého. Okolo 270 sa vydala za rímskeho generála Constantia Chlora, ktorý sa 293 stal spoluvládcom (ako Constantius I.) cisára Maximiána a následne sa s ňou rozviedol. R. 306 po nástupe svojho syna Konštantína na cisársky trón získala titul a privilégiá cisárovnej.

Asi 312 sa stala kresťankou. Štedro obdarúvala chudobných a cirkev. S podporou Konštantína I. Veľkého dala postaviť viaceré chrámy v Ríme a vo Svätej zemi (Bazilika narodenia v Betleheme, Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme), do ktorej putovala okolo 324. Podľa tradície zo 4. stor. sa s jej menom spája nájdenie pozostatkov svätého kríža a nástrojov Kristovho umučenia, ktoré mala následne priviezť do Ríma. V blízkosti svojho paláca v Ríme dala postaviť chrám Santa Croce in Gerusalemme, v ktorom sa uchovávajú dodnes. Po smrti dal cisár Konštantín priviezť jej telo do Ríma a postavil preň mauzóleum. Jej ozdobný sarkofág sa v súčasnosti nachádza vo Vatikánskych múzeách. Relikvie sv. Heleny sú uctievané v chráme Santa Maria in Aracoeli v Ríme.

Zobrazovaná vo vých. kresťanských cirkvách so svojím synom, ako nesú veniec, záp. umelcami v cisárskom alebo v dobovom rúchu s korunou a veľkým krížom, niekedy v rukách s klincami z nájdeného Kristovho kríža alebo s modelom chrámu, čo symbolizuje zakladanie kostolov. Sviatok má vo vých. cirkvách 21. alebo 22. mája, v záp. 18. augusta.

Text hesla

Helena, sv., vlastným menom Flavia Iulia Helena Augusta, okolo 250 Drepanum, Bitýnia, dnes Karamürsel, Turecko – okolo 328 – 330 Nikomédia, dnes İzmit, Turecko, pochovaná v Ríme — byzantská cisárovná, matka Konštantína I. Veľkého. Okolo 270 sa vydala za rímskeho generála Constantia Chlora, ktorý sa 293 stal spoluvládcom (ako Constantius I.) cisára Maximiána a následne sa s ňou rozviedol. R. 306 po nástupe svojho syna Konštantína na cisársky trón získala titul a privilégiá cisárovnej.

Asi 312 sa stala kresťankou. Štedro obdarúvala chudobných a cirkev. S podporou Konštantína I. Veľkého dala postaviť viaceré chrámy v Ríme a vo Svätej zemi (Bazilika narodenia v Betleheme, Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme), do ktorej putovala okolo 324. Podľa tradície zo 4. stor. sa s jej menom spája nájdenie pozostatkov svätého kríža a nástrojov Kristovho umučenia, ktoré mala následne priviezť do Ríma. V blízkosti svojho paláca v Ríme dala postaviť chrám Santa Croce in Gerusalemme, v ktorom sa uchovávajú dodnes. Po smrti dal cisár Konštantín priviezť jej telo do Ríma a postavil preň mauzóleum. Jej ozdobný sarkofág sa v súčasnosti nachádza vo Vatikánskych múzeách. Relikvie sv. Heleny sú uctievané v chráme Santa Maria in Aracoeli v Ríme.

Zobrazovaná vo vých. kresťanských cirkvách so svojím synom, ako nesú veniec, záp. umelcami v cisárskom alebo v dobovom rúchu s korunou a veľkým krížom, niekedy v rukách s klincami z nájdeného Kristovho kríža alebo s modelom chrámu, čo symbolizuje zakladanie kostolov. Sviatok má vo vých. cirkvách 21. alebo 22. mája, v záp. 18. augusta.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Helena [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/helena-2