Žlté turbany

Žlté turbany, povstanie Žltých turbanov — roľnícke povstanie v Číne v rokoch 184 – 205 v období vlády dynastie Chan.

Povstanie bolo výsledkom prehlbujúcej sa korupcie na cisárskom dvore, oslabenej moci cisárov a rastúcej moci eunuchov a regionálnych vojenských vodcov. Politickú nestabilitu umocnili aj prírodné katastrofy – povodne Žltej rieky, obdobia sucha a následné hladomory, ktoré postihli najmä chudobné vidiecke obyvateľstvo. Na čele povstania stál učenec a zakladateľ taoistickej sekty (→ taoizmus) Tchaj-pching-tao (Taipingdao, Cesta veľkého pokoja) Čang Ťiao (*?, †184), ktorý spolu so svojimi bratmi Čang Paom (*?, †184) a Čang Liangom (*?, †184) spojil politický odpor proti cisárskej moci so šírením taoistických myšlienok. Vo viacerých provinciách si postupne získal podporu roľníkov nespokojných so spoločenskou, s hospodárskou a politickou situáciou, ktorí sa začali organizovať do ozbrojených skupín s cieľom zvrhnúť cisársku moc a ustanoviť novú vládu a na znak jednoty si okolo hlavy viazali žlté šatky (odtiaľ názov). Cisársky dvor reagoval vyslaním armády, ktorá pod vedením generálov Che Ťina (*?, †189) a Cchao Cchaa (*155, †220) povstanie potlačila. Po definitívnej porážke povstalcov okolo roku 205 nasledovali represie a politická nestabilita, ktorá prispela k oslabeniu a napokon k rozpadu dynastie Chan a nástupu obdobia Troch ríš (220 – 280).