Štyri modernizácie

Štyri modernizácie, čín. s’-ke sien-taj-chua — program reforiem zameraných na modernizáciu štyroch kľúčových oblastí čínskeho hospodárstva – poľnohospodárstva, priemyslu, obrany a vedy a techniky.

Prvýkrát bol formulovaný Čou En-lajom v roku 1963 na zasadnutí Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov ako reakcia na hospodársku stagnáciu Číny po neúspechu politiky veľkého skoku (1958 – 61). Oficiálne bol prijatý a realizovaný až po smrti Mao Ce-tunga (1976). V roku 1978, po prevzatí moci Teng Siao-pchingom, sa stal ústredným politickým programom Komunistickej strany Číny.

Reforma poľnohospodárstva bola zameraná na zvýšenie produktivity a potravinovej sebestačnosti zavedením tzv. rodinného hospodárstva, ktoré nahradilo kolektívne hospodárstvo; roľníci získali väčšiu slobodu v riadení produkcie a predaja, čo viedlo k zlepšeniu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Transformácia priemyslu spočívala v reštrukturalizácii štátnych podnikov a v postupnom zavádzaní trhových mechanizmov; dôležitou súčasťou tohto procesu bola podpora súkromných podnikov a otvorenie sa zahraničným investíciám prostredníctvom špeciálnych ekonomických zón. Modernizácia obrany predstavovala reorganizáciu armády, zlepšenie jej výcviku a technického vybavenia, ako aj podporu vývoja domáceho obranného priemyslu. V oblasti vedy a techniky sa kládol dôraz na podporu výskumu, vývoja a inovácií, ktoré by umožnili Číne napredovať v oblasti high-tech priemyslu.

Program Štyroch modernizácií prispel v 80. a 90. rokoch 20. stor. k obrovskému hospodárskemu rastu Číny.