sirhak

sirhak [kórejsky] — reformné, prakticky orientované učenie rozšírené v Kórei v 17. – 19. stor.

Vzniklo ako kritická reakcia na konzervatívnosť neokonfucianizmu a jeho formálneho, rituálne orientovaného prístupu k štátnej správe a spoločenskému životu. Na rozdiel od neokonfuciánskeho učenia kládlo dôraz na empirické bádanie, praktickú aplikáciu poznatkov a reformné riešenia politických, ekonomických a sociálnych problémov spoločnosti, najmä v oblasti poľnohospodárstva, vlastníckych práv, správy pôdy, obchodu, technológií a vzdelávania.

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrili I Ik, ktorý sa venoval otázkam vlastníctva pôdy, poľnohospodárskym a správnym reformám, Pak Či-won, ktorého učenie presadzovalo rozvoj obchodu a technológií, a Čong Ta-san, ktorý sa vo svojich dielach venoval otázkam štátnej správy, práva a vzdelávania s dôrazom na empirické poznanie a praktickú aplikáciu.

Sirhak sa považuje za jeden z intelektuálnych pilierov kórejskej modernizácie. Jeho dôraz na empirické poznanie, kritika rigidných spoločenských štruktúr a snaha o reálne sociálne reformy ovplyvnili neskoršie diskusie o výchove, správe štátu a o vzťahu medzi tradíciou a reformou, čím položili základy pre neskoršie modernizačné snahy v Kórei.