retardér

retardér, spomaľovač — 1. stavebná úprava, ktorá náhlou zmenou profilu na pozemnej komunikácii núti vodiča znížiť rýchlosť vozidla. Na tento účel sa môže používať trvalo alebo dočasne, montuje sa na miestach so zvýšenou nehodovosťou, pred priechodom pre chodcov, v obytnej alebo v pešej zóne, v zóne s dopravným obmedzením alebo na stykových križovatkách. Najčastejším druhom je fyzický retardér – prekážka (priečny stavebný spomaľovací prah, prefabrikovaný spomaľovací prah, spomaľovacie vankúše a i.) vystupujúca nad úroveň cesty (hovorovo nazývaná ležiaci policajt), väčšinou s farebnou úpravou (napr. čierno-žlté alebo červeno-biele pruhovanie), s reflexnými prvkami a so zvislou dopravnou značkou upozorňujúcou na ňu. K fyzickým retardérom patrí aj systém aktívneho znižovania rýchlosti vyrábaný od roku 2010 vo Švédsku pod obchodným názvom Actibump. Systém vyhodnocuje rýchlosť jazdy vozidiel a pred vozidlom, ktoré prekračuje povolenú rýchlosť, zapustí priečny pás pod úroveň vozovky. Nárazy a hluk vo vozidle pri prejazde sú pre vodiča podnetom na zníženie rýchlosti. Retardérom môže byť aj kľukaté vedenie dráhy (napr. závodných dráh), ako aj optický retardér – výrazná farebná úprava povrchu komunikácie napr. pred priechodmi pre chodcov upozorňujúca vodičov na potrebu znížiť rýchlosť.

V roku 1953 A. H. Compton vytvoril priečny hrboľ na kontrolu premávky v okolí Washingtonskej univerzity v St. Louis v USA, na ktorej pôsobil. Prvý retardér v Európe pochádza od holandského urbanistu Joosta Váhla, bol inštalovaný v roku 1970 v Delfte v Holandsku a následne sa rozšíril do celého Holandska, neskôr aj do Francúzska a Dánska;

2. odľahčovacia brzda.