organistrum

organistrum [gr. > lat.], ninera, kolovrátok — čiastočne mechanizovaný smykový strunový hudobný nástroj; mechanizácia spočíva v použití kolesového sláku. Organistrum sa rozozvučuje krútením oceľovej kľuky v spodnej časti zvukovej skrinky, čím sa otáča koliesko, ktoré sa trie o struny podobným spôsobom ako husľový slák. Tóny sa tvoria pritláčaním drevených klávesov umiestnených na vrchnom lube zvukovej skrinky. Nástroj mal pôvodne tvar osmičkovej fiduly a bol dlhý asi 1,5 m. Od 13. stor. sa objavuje organistrum menších rozmerov, pri hraní ho má hráč zavesené na krku a pripevnené o pás koženým remeňom.

Nástroj vznikol v ranom stredoveku; obsluhovali ho dvaja muži, z ktorých jeden točil kľukou a druhý hral melódiu pomocou vyťahovania veľkých drevených kolíkov. V období renesancie bolo organistrum obľúbené najmä medzi vrstvami roľníkov a žobrákov. Obrysy jeho korpusu nadobúdali rôzne tvary, od obdĺžnikovitých cez hruškovité, kruhové až k tvaru, ktorý pripomínal konskú hlavu či starovekú lýru. Od 16. stor. bolo bežným nástrojom v európskom ľudovom prostredí. V 18. stor. versailleský nástrojár Henri Bâton zlepšil jeho konštrukciu (organistrum nadobudlo lutnový korpus) a hudobne ho zdokonalil. Bourdonové struny sa dali z hry podľa potreby vyradiť, diatonicky delený rozsah jednej oktávy bol rozšírený na chromaticky delený rozsah dvoch oktáv. V 18. a 19. stor. našlo organistrum široké uplatnenie v ľudovej a tanečnej hudbe vo východných oblastiach Nemecka, v Poľsku, Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Bielorusku, na Ukrajine, v Rusku i v Čechách, kde sa často stávalo súčasťou dedinských a mestských ľudových hudobných súborov. Jeho používanie sa zachovalo dodnes, aj keď na Slovensku je dnes už takmer zabudnutým nástrojom.