nepriamočinná brzda
nepriamočinná brzda, nepriamočinná brzdová sústava — brzdová sústava, pri ktorej je brzdný účinok nepriamo úmerný veľkosti signálu z ovládacej sústavy bŕzd. Brzda je trvalo udržiavaná v zabrzdenom stave energiou privedenou zo zásobníka pomocnej energie umiestnenom na brzdenom stroji a podľa potreby je odbrzďovaná energiou privedenou z ovládacej sústavy bŕzd. Používa sa ako bezpečnostná brzda strojov alebo na brzdenie jazdných súprav vozidiel.
Ako pomocná energia na udržiavanie brzdy v zabrzdenom stave slúži pri bezpečnostnej brzde zdvíhacích strojov závažie, zriedkavejšie predpätá pružina, pri zaisťovacej brzde nákladných automobilov a niektorých železničných hnacích vozidiel predpätá pružina, pri priebežnej tlakovej brzdovej sústave železničného vozňa alebo nákladného automobilového prívesu alebo návesu tlak vzduchu v pomocnom vzduchojeme, pri hydraulických pracovných strojoch a ťažších lietadlách tlak z hydraulického akumulátora, pri elektromagnetickej brzde električiek napätie z elektrického akumulátora ap. Signál na odbrzdenie z ovládacej sústavy brzdy sa premení na silu vo výkonnom člene, v prípade zdvíhacích strojov a lisov je to elektromagnetický, elektrohydraulický, pneumatický alebo hydraulický odbrzďovač, ktorým sa brzda uvoľní. Pri prerušení alebo obmedzení prívodu energie do odbrzďovača sa brzda uvedie do činnosti (pri zdvíhacích strojoch sa hovorí, že brzda „spadne“) pôsobením zásoby pomocnej energie, teda je zároveň aj samočinnou brzdovou sústavou.
Na brzdenie jazdných súprav motorových (→ vzduchová brzda) alebo železničných (→ tlaková brzda) vozidiel sa používa nepriamočinná tlakovzdušná brzda. Jej princíp sa dá vysvetliť na dvojkomorovej vzduchovej brzde (dnes už nepoužívaná; obr. Principiálna schéma nepriamočinnej pneumatickej brzdovej sústavy; patent z roku 1884), pri ktorej stlačený vzduch pôsobí na obidve strany piesta. Kým je v ovládacom potrubí menovitý tlak, tlaky pôsobiace na obidve strany piesta sú v rovnováhe a brzda je odbrzdená. Pri vypustení vzduchu z priebežného ovládacieho (pri železnici hlavného) potrubia napr. ovládaním hlavného brzdiča obsluhou sa spätný ventil uzavrie, v pomocnom vzduchojeme a priestore pod piestom tak zostáva pôvodný tlak, nad piestom sa tlak zníži. Tento rozdiel tlakov pôsobí na piest a vyvoláva brzdenie dovtedy, kým sa tlak v ovládacom potrubí opäť nezvýši na menovitú hodnotu. Porušením potrubia (napr. roztrhnutie súpravy) sa brzda samočinne zabrzdí. Na tom istom princípe pracujú aj podtlakové (vákuové) brzdy (používané na niektorých horských dráhach dodnes) s tým rozdielom, že spätný ventil musí byť zapojený opačne. Pri postupnom zvyšovaní (pri podtlakových brzdách znižovaní) tlaku v ovládacom potrubí sa rozdiel tlakov zmenšuje, čím sa znižuje aj brzdná sila, preto je táto brzda stupňovito odbrzditeľná (→ proporcionálne brzdenie). Nevýhodou tohto usporiadania je veľmi pomalé šírenie tlakového signálu a veľká spotreba vzduchu, pretože je potrebné plniť a vyprázdňovať veľké objemy.
V súčastnosti sa preto používajú tlakovzdušné brzdy s jednokomorovými brzdovými valcami (tlakový vzduch pôsobí iba na jednu stranu piesta). Vpúšťanie tlakového vzduchu do brzdového valca a vypúšťanie z neho riadi brzdový rozvádzač ovládaný zmenou tlaku vzduchu v priebežnom ovládacom (hlavnom) potrubí. Na ovládanie rozvádzača je potrebné iba malé množstvo vzduchu, preto je rýchlosť šírenia ovládacieho tlakového signálu napr. pozdĺž železničnej súpravy oveľa vyššia.