nepriamočinná brzdová sústava
Principiálna schéma nepriamočinnej brzdovej sústavy: 1 – brzdový bubon, 2 – brzdový klátik, 3 – páka brzdy, 4 – valec odbrzďovača, 5 – piest s piestnicou, 6 – vratná pružina, 7 – prívod tlaku p pre odbrzdenie (tlakový vzduch alebo kvapalina) z ovládacej sústavy brzdy, 8 – závažie (akumulátor energie pre brzdenie), vn – vôľa odbrzďovača pri zabrzdenom stave brzdy.
Principiálna schéma nepriamočinnej pneumatickej brzdovej sústavy: 1 – brzdový bubon, 2 – brzdový klátik, 3 – páka brzdy, 4 – dvojkomorový brzdový valec, 5 – piest s piestnicou, 6 – vratná pružina, 7 – prívod tlaku p pre brzdenie (tlakový vzduch, alebo podtlak) z ovládacieho potrubia, 9 – spätný ventil, 10 – pomocný vzduchojem, vp – vôľa brzdy v odbrzdenom stave.
nepriamočinná brzdová sústava, skrátene nepriamočinná brzda — brzdová sústava, pri ktorej je brzdný účinok nepriamo úmerný veľkosti signálu z ovládacej sústavy bŕzd. Brzda je trvalo udržiavaná v zabrzdenom stave energiou privedenou zo zásobníka pomocnej energie umiestnenom na brzdenom stroji a podľa potreby je odbrzďovaná energiou privedenou z ovládacej sústavy bŕzd. Používa sa ako bezpečnostná brzdová sústava strojov alebo na brzdenie jazdných súprav vozidiel.
Ako pomocná energia na udržiavanie brzdy v zabrzdenom stave slúži pri bezpečnostnej brzdovej sústave zdvíhacích strojov závažie, zriedkavejšie predpätá pružina, pri zaisťovacej brzdovej sústave nákladných automobilov a niektorých železničných hnacích vozidiel predpätá pružina, pri priebežnej tlakovej brzdovej sústave železničného vozňa alebo nákladného automobilového prívesu alebo návesu tlak vzduchu v pomocnom vzduchojeme, pri hydraulických pracovných strojoch a ťažších lietadlách tlak z hydraulického akumulátora, pri elektromagnetickej brzde električiek napätie z elektrického akumulátora a pod. Signál na odbrzdenie z ovládacej sústavy brzdy sa premení na silu vo výkonnom člene, v prípade zdvíhacích strojov a lisov je to elektromagnetický, elektrohydraulický, pneumatický alebo hydraulický odbrzďovač, ktorým sa brzda uvoľní. Pri prerušení alebo obmedzení prívodu energie do odbrzďovača sa brzda uvedie do činnosti (pri zdvíhacích strojoch sa hovorí, že brzda „spadne“) pôsobením zásoby pomocnej energie, teda je zároveň aj samočinnou brzdovou sústavou.
Na brzdenie jazdných súprav motorových (→ vzduchová brzdová sústava) alebo železničných (→ tlaková brzdová sústava) vozidiel sa používa nepriamočinná tlakovzdušná brzdová sústava. Jej princíp sa dá vysvetliť na dvojkomorovej vzduchovej brzdovej sústave (dnes už nepoužívaná; obr. Principiálna schéma nepriamočinnej pneumatickej brzdovej sústavy; patent z roku 1884), pri ktorej stlačený vzduch pôsobí na obidve strany piesta. Kým je v ovládacom potrubí menovitý tlak, tlaky pôsobiace na obidve strany piesta sú v rovnováhe a brzda je odbrzdená. Pri vypustení vzduchu z priebežného ovládacieho (pri železnici hlavného) potrubia napr. ovládaním hlavného brzdiča obsluhou sa spätný ventil uzavrie, v pomocnom vzduchojeme a priestore pod piestom tak zostáva pôvodný tlak, nad piestom sa tlak zníži. Tento rozdiel tlakov pôsobí na piest a vyvoláva brzdenie dovtedy, kým sa tlak v ovládacom potrubí opäť nezvýši na menovitú hodnotu. Porušením potrubia (napr. roztrhnutie súpravy) sa brzda samočinne zabrzdí. Na tom istom princípe pracuje aj podtlaková (vákuová) brzdová sústava (používaná na niektorých horských dráhach dodnes) s tým rozdielom, že spätný ventil musí byť zapojený opačne. Pri postupnom zvyšovaní (pri podtlakovej brzdovej sústave znižovaní) tlaku v ovládacom potrubí sa rozdiel tlakov zmenšuje, čím sa znižuje aj brzdná sila, preto je táto brzdová sústava stupňovito odbrzditeľná (→ proporcionálne brzdenie). Nevýhodou tohto usporiadania je veľmi pomalé šírenie tlakového signálu a veľká spotreba vzduchu, pretože je potrebné plniť a vyprázdňovať veľké objemy.
V súčastnosti sa preto používajú tlakovzdušné brzdové sústavy s jednokomorovými brzdovými valcami (tlakový vzduch pôsobí iba na jednu stranu piesta). Vpúšťanie tlakového vzduchu do brzdového valca a vypúšťanie z neho riadi brzdový rozvádzač ovládaný zmenou tlaku vzduchu v priebežnom ovládacom (hlavnom) potrubí. Na ovládanie rozvádzača je potrebné iba malé množstvo vzduchu, preto je rýchlosť šírenia ovládacieho tlakového signálu napr. pozdĺž železničnej súpravy oveľa vyššia.