mithraizmus

mithraizmus, aj rímsky mithraizmus — staroveký rímsky kult indoiránskeho boha Mithru; synkretické náboženstvo spájajúce prvky antického polyteizmu a perzského náboženstva (→ zoroastrizmus).

Mithraizmus vznikol v 1. stor. v období Rímskeho cisárstva s kultovým centrom v Ríme, kde si popularitu získal najmä medzi rímskymi vojakmi. Ústrednou postavou bol Mithras, rímska obdoba perzského boha Mithru (odtiaľ názov Mithrove mystériá alebo mystériá Peržanov). Ten sa podľa perzskej tradície narodil v jaskyni, kde po náročnom boji zabil býka (tzv. tauroktonia), preto sa jeho stúpenci schádzali v podzemných chrámoch (lat. mithreum). Jednotlivé mithreá mali svojich funkcionárov, mithraizmus ako taký však nebol centralizovaný. Súčasťou kultu boli sedemstupňové iniciačné obrady, na základe ktorých boli mithraisti rozdelení do rôznych úrovní. Najvyšším stupňom bol otec (pater), ktorý zastupoval Mithru na zemi a dohliadal na správne vykonávanie obradov, ktorých úlohou bolo priviesť duše veriacich k spáse. Hlavné kultové ceremoniály spojené s rozsiahlymi hostinami sa konali v období letného slnovratu. Účasť žien na liturgiách bola zakázaná. Okrem fragmentov prísahy a katechizmu sa nezachovali žiadne mithraistické texty, zachovala sa však bohatá ikonografia, najmä fresky, reliéfy a sošky zobrazujúce hlavne tauroktoniu, Mithru zrodeného zo skaly či Mithru sediaceho s rímskym bohom slnka (Sol Invictus) na býkovi. Mithraizmus dosiahol najväčšiu popularitu na prelome 2. a 3. stor., keď sa rozšíril do celého Stredomoria, kde konkuroval ranému kresťanstvu. V 4. stor. upadá a v 5. stor. zrejme v dôsledku konkurencie kresťanstva úplne zanikol.