Minárik, Igor
Čierny obdĺžnik, 1979, Slovenská národná galéria
Minárik, Igor, 23.10. 1948, Bratislava – slovenský výtvarník, manžel Evy Cisárovej-Minárikovej. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave odbor výstavníctvo u R. Filu a v rokoch 1968 – 74 maľbu u P. Matejku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 1974 – 2010 pedagogicky pôsobil na základnej umeleckej škole v Bratislave.
Na neoficiálnu výtvarnú scénu vstúpil v druhej polovici 70. rokov 20. stor. ako predstaviteľ generácie autorov tzv. analytických tendencií, ktorí sa hlásili k osobnosti R. Filu. Je spoluzakladateľom a členom skupiny A-R (Avance-Retard), ktorá od roku 1991 združuje autorov analytických tendencií. Predmetom jeho tvorby je analýza možností média kresby a maľby. Do obrazovej plochy na hranici abstrakcie a predmetného sveta vstupuje prostredníctvom kresby, maľby, koláže a asambláže. Obrazovú plochu buduje prostredníctvom trpezlivo až meditatívne vytváraných štruktúr a rytmov, z ktorých postupne vytvára metaobraz. Jeho obrazy sú symbolickým vyjadrením chaosu a poriadku sveta s odkazmi k imaginatívnej poetike informelu. Objavuje sa v nich geometrický či gestický tvar, citácia diel z dejín umenia, tiež ready-made, nájdený objekt, fotografia, fragment predmetu či prírodnín. Medzi jeho diela z obdobia 70. a 80. rokov 20. stor. patria obrazy Možno (1974), Záhada (1975), Štylizačné zhromaždenie (1987) a i. Názvy obrazov z tohto obdobia sa často končili otáznikom (Postava?, 1974; S uhlopriečkou?, 1976; Dvojitý?, 1978). Jeho tvorba ovplyvnená pravidelnými vychádzkami do prírody má charakter vizuálneho denníka. Väčšina diel, v prevažne jednotnom formáte veľkosti A2, nesie od roku 1983 namiesto názvu dátum, totožný s časovým úsekom, počas ktorého vznikali (napr. 27.12.1990 – 27.1.1991). Autorom jeho prvej monografie (2008) je francúzsky kritik Etienne Cornevin.