Li Ta-čao

Li Ta-čao, Li Dazhao, 29. 10. 1888 Lao-tching, provincia Che-pej – 28. 4. 1927 Peking — čínsky politik, spoluzakladateľ Komunistickej strany Číny.

Pochádzal z roľníckej rodiny. Vyštudoval politickú ekonómiu na Tokijskej špecializovanej škole (dnes Univerzita Waseda). Po návrate z Japonska pracoval od roku 1918 ako knihovník v univerzitnej knižnici Pekinskej univerzity a od roku 1920 pôsobil na nej ako profesor ekonómie. Bol redaktorom prozápadne orientovaného časopisu Nová mládež (Sin čching-nien, Xin qingnian, aj La Jeunesse, založený 1915 ako Časopis mládeže) a vedúcou osobnosťou Hnutia za novú kultúru (Sin wen-chua jün-tung, Xin wenhua yundong, The New Culture Movement), ktoré sa zasadzovalo za modernizáciu tradičnej čínskej spoločnosti (napr. písaním literatúry v hovorovom jazyku) a Hnutia 4. mája. Očarený úspechom Októbrovej revolúcie 1917 sa začal venovať štúdiu a výučbe marxizmu. V roku 1920 založil krúžok pre štúdium marxizmu, kde jedným zo študentov bol aj Mao Ce-tung. Keďže sa zasadzoval proti marxistickým princípom násilnej revolúcie, nebol v roku 1921 pozvaný na zakladajúci zjazd KS Číny a jej aktívnym členom sa stal až o rok neskôr. Ako zástanca vytvorenia tzv. jednotného frontu sa podieľal na príprave spolupráce medzi KS Číny a Kuomintangom. V roku 1924 bol zvolený za člena Ústredného výboru Kuomintangu. Pod tlakom udalostí sa však začal aktívne angažovať v revolučnom komunistickom odboji. V apríli 1927 bol vtedajšou vojenskou vládou v Pekingu pod vedením Čanga Cuo-lina zatknutý a následne popravený.