Li Čching-čao
Li Čching-čao, Li Qingzhao, 1084 Ťi-nan, provincia Šan-tung – asi 1155 Ťin-chua, provincia Če-ťiang — čínska stredoveká poetka a vrcholná predstaviteľka čínskej básnickej formy cch’, manželka básnika Čao Ming-čchenga.
Pochádzala z vysokopostavenej úradníckej rodiny. Spolu s manželom bola zberateľkou umeleckých predmetov. Písala melodickým jazykom, pričom využívala poetické kvality hovorovej reči. Jej poézia je úzko spätá s jej životom – od raných veršov prekypujúcich šťastím postupne prechádza až k melancholickým piesňam plným smútku a nostalgie najmä na sklonku života. Okrem formy cch’, písala aj poéziu foriem š’ a fu, a eseje, väčšina z jej diela sa však nezachovala.
Bola autorkou zbierky Piesne priezračného nefritu (Šu-jü cch’) a autobiografického Doslovu ku katalógu nápisov na bronzoch a kameni (Ťin š’ lu chou-sü), ktorý napísala k Čao Ming-čchengovmu Katalógu nápisov na bronzoch a kameni (Ťin š’ lu). Výber z jej poézie vyšiel v češtine pod názvom Květy škořicovníku (1992) v preklade Ferdinanda Stočesa a Jizvy rosy (2004) v preklade Jana Vladislava a Zlaty Černej.