Lawrence, David Herbert

Lawrence, David Herbert, 11. 9. 1885 Eastwood – 2. 3. 1930 Vence, Francúzsko — anglický spisovateľ a literárny kritik, významný predstaviteľ modernizmu.

V rokoch 1906 – 08 vyštudoval učiteľstvo na University College v Nottinghame, pracoval ako učiteľ v Croydone, od roku 1911 v dôsledku komplikovaného zápalu pľúc bol v slobodnom povolaní, počas 1. svetovej vojny bol pre svoj pacifistický postoj a nemecký pôvod svojej manželky vystavený policajným represiám, od roku 1919 žil v emigrácii, jeho zdravotný stav sa zhoršoval, od roku 1925 žil z dôvodu tuberkulózy v Taliansku, neskôr sa liečil vo Francúzsku.

Lawrence literárne tvoril od roku 1905, uviedol sa románmi Biely páv (The White Peacock, 1911) a Previnilec (The Trespasser, 1912). Popularitu si získal románom s autobiografickými črtami Synovia a milenci (Sons and Lovers, 1913, slov. 1975), v ktorom prostredníctvom postavy Paula Morela opísal svoje intelektuálne a sexuálne dozrievanie a vzťah s matkou nesúci znaky oidipovského komplexu. Román sa vyznačuje hlbokou psychologickou analýzou postáv ovplyvnenou najmä teóriami Sigmunda Freuda, ako aj detailným lyrickým opisom prostredia a ľudí z baníckeho regiónu v okolí Nottinghamu. V románe Dúha (The Rainbow, 1915, slov. 1982) prostredníctvom opisu osudov troch generácií rodiny Brangwenovcov naplno uplatnil schopnosť precízne zobraziť podstatu medziľudských vzťahov, s nimi spojené očakávania, ako aj ich skutočnosť. Na toto dielo voľne nadviazal románom Zaľúbené ženy (Women in Love, 1920, slov. 1982), v ktorom zobrazil ľúbostný život sestier Gudrun a Ursuly Brangwenových, analyzoval odcudzené medziľudské vzťahy medzi mužom a ženou, napätie medzi inštinktmi a intelektom, medzi generáciami navzájom, ako aj medzi človekom a jeho prostredím. Podstatu konfliktov Lawrence videl v rozpore medzi potrebou vlastného sebapoznania a sebauspokojenia a láskou k druhému; konflikty sú zobrazené na pozadí súboru zväzujúcich spoločenských konvencií strednej vrstvy, ktorým sú vystavení jeho rebelujúci hrdinovia, outsideri, vymaňujúci sa z pút modernej industriálnej spoločnosti. Lawrencovo časté cestovanie sa odrazilo v románoch Áronov prút (Aaron’s Rod, 1922), situovanom do prostredia Talianska, a Kengura (Kangaroo, 1923), odohrávajúcom sa v Austrálii; počas návštevy Mexika začal písať menej úspešný román Operený had (The Plumed Serpent, 1926). Vo svojich dielach otvorene zobrazoval sexualitu, za čo bol často vystavený moralistickým útokom a kritike. Najväčšie pobúrenie vyvolal jeho posledný, dlhší čas cenzurovaný román Milenec lady Chatterleyovej (Lady Chatterley’s Lover, 1928, slov. 1989), vykresľujúci ľúbostný vzťah medzi ženou z vyšších kruhov Constancou Chatterleyovou a hájnikom Oliverom Mellorsom, pričom v kontexte súdobého Anglicka zdôrazňoval aspekty ľudského podvedomia, sexuality a zmyslovosti, pre súdobých čitateľov priam škandalóznym jazykom.

V poviedkovej tvorbe (zbierky Pruský dôstojník a iné poviedky, The Prussian Officer and Other Stories, 1914; Anglicko, moje Anglicko a iné poviedky, England, My England and Other Stories, 1922; Svätý Mawr, St Mawr, 1925) rozvíjal Lawrence podobné motívy ako v románoch (problematické medziľudské vzťahy, telesnosť, túžba po slobode), jeho štýl je však imaginatívnejší a lyrickejší.

Lawrence bol aj tvorcom básnických zbierok (Ľúbostné básne a iné, Love Poems and Others, 1913; Vtáci, šelmy a kvety, Birds, Beasts and Flowers, 1923; Sirôtky, Pansies, 1929), v ktorých vynikla najmä jeho schopnosť vyjadriť pocit a navodiť lyrickú atmosféru s použitím minima básnických prostriedkov.

Venoval sa aj esejistickej a literárnokritickej činnosti. Vo svojich názoroch bol neraz radikálny, kriticky sa staval voči adorovaniu diel niektorých klasikov (napr. Williama Blaka, Fiodora Michajloviča Dostojevského, Aldousa Huxlyeho), zatiaľ čo iných (Homéra, Williama Shakespeara, Walta Whitmana) pokladal za hodných najvyššieho obdivu. Literatúra je podľa neho záznamom intelektuálnych, emocionálnych a morálnych zlyhaní ľudstva, v dielach odhaľoval najmä morálne hodnoty a pripisoval im predovšetkým morálne ciele. Takisto na literárneho kritika, podobne ako na samotného autora, kládol výrazné morálne požiadavky (byť nezávislý, vnímavý a tým aj tvorivý). Bol autorom zbierok esejí Štúdia o Thomasovi Hardym a iné eseje (Study of Thomas Hardy and Other Essays, 1914) a Štúdie o klasickej americkej literatúre (Studies in Classic American Literature, 1923), považovanej za jednu z prvých významných kritických prác o americkej literatúre. V slovenčine vyšiel výber z jeho diela pod názvom Pozemský nepokoj (1981) a Kapitánova bábka. Panna a cigán. Lišiak a iné (1982).