Kozy-Körpeš a Bajan-Sulu

Kozy-Körpeš a Bajan-Sulu, kazašsky Qozy-Körpeš – Bajan-Sulw — kazašský lyrickoepický epos o nešťastnej láske mládenca Kozyho-Körpeša a jeho milej Bajan-Sulu. Šíril sa ústnym podaním od 6. – 7. stor., sformoval sa v 13. – 14. stor., prvýkrát bol zapísaný v 1. polovici 19. stor., v roku 1812 bol preložený do ruštiny. Zachovalo sa asi 30 jeho kazašských verzií a je známy aj u ďalších turkických národov (Baškiri, Altajci, barabskí Tatári). Po formálnej stránke obsahuje aj tradičné kazašské piesňové formy žoqtau (plač za mŕtvych) a qoštasu (obradná pieseň na rozlúčku).

Podľa eposu boli Kozy-Körpeš a Bajan-Sulu zasnúbení už pred narodením. Chlapec sa však narodil až po smrti otca, ktorý zahynul pri love. Rodičia Bajan-Sulu sa neskôr rozhodli dohodu porušiť a pre dievča vybrali bohatého ženícha Kodara, ktorý zakrátko Kozyho-Körpeša zavraždil. Bajan-Sulu sa rozhodla smrť milého pomstiť a sľúbila Kodarovi manželstvo, ak pre ňu vykope hlbokú studňu. Kodar sa pri práci v hĺbke držal jej dlhého vrkoča, Bajan-Sulu si ho však náhle odstrihla a Kodar v studni zahynul. Bajan-Sulu sa potom na hrobe Kozyho-Körpeša prebodla mečom.

Epos bol viackrát publikovaný v básnickej i v prozaickej forme a stal sa námetom viacerých divadelných a filmových spracovaní. Údajný spoločný hrob – mauzóleum obidvoch milencov (10. – 11. stor.), sa nachádza vo východnom Kazachstane (pri dedine Tansyk v Ajagözskom obvode). Na pamiatku Kozyho-Körpeša a Bajan-Sulu je v Kazachstane (od 2011) ustanovený 15. apríl za Deň zamilovaných.