Kozma Pražský
Jan Balzer podľa Johanna Kleinharda: Kozma Pražský, mediryt, 1772 – 99, Rijksmuseum, Amsterdam
Kozma Pražský, čes. Kosmas, lat. Cosmas Pragensis, okolo 1045 asi Zdice, okres Beroun – 21. 10. 1125 asi Praha — stredoveký český kronikár.
V roku 1086 sa stal pražským kanonikom, 1099 bol vysvätený za kňaza, potom pôsobil ako dekan pražskej kapituly. Bol dôverníkom pražských biskupov, sprevádzal ich na cestách v cudzine, spolupôsobil pri rozličných diplomatických poslaniach v Nemecku a Taliansku.
Bol autorom Kroniky Čechov (Chronica Boemorum, 1119 – 25) napísanej po latinsky. Rozdelená je do troch kníh: v prvej opisuje udalosti od najstarších (bájnych) čias až do smrti kniežaťa Jaromíra (1035), v druhej udalosti do smrti kniežaťa Konráda I. Brnianskeho (1092) a v tretej udalosti do 23. mája 1125. Údaje týkajúce sa najstaršieho obdobia čerpal zo zachovanej tradície, pri údajoch z neskoršieho obdobia pravdepodobne použil svetovú kroniku Chronicon (do 906) od franského kronikára Regina z Prümu, zrejme poznal aj Anonymovu kroniku (→ Gallus Anonymus). Vo svojom výklade rozlišoval medzi bájkami a historickou skutočnosťou. Kronika obsahuje aj mnoho informácií o Slovensku (napr. o Svätoplukovi píše, že tajne ušiel na Zobor, kde žil pustovníckym životom, a až pred smrťou sa dal spoznať spolupustovníkom), o bojoch medzi Českým kniežatstvom a Uhorskom v 11. stor., ktoré prebiehali najmä na juhozápadnom Slovensku (za vlády kniežaťa Břetislava české vojská napr. obsadili celé Nitriansko až po Hron), v plnom znení uvádza text tzv. zakladacej listiny Pražského biskupstva, kde sa spomínajú severné hranice Slovenska (Považie a Tatry).