Kozlovskij, Ivan
Kozlovskij, Ivan (Semionovič), ukr. Ivan (Semenovyč) Kozlovskyj, 24. 3. 1900 Marianivka (neďaleko mesta Bila Cerkva), Kyjevská oblasť – 21. 12. 1993 Moskva — sovietsky operný spevák (tenor) ukrajinského pôvodu. Jeden z najznámejších predstaviteľov sovietskej opery.
Spievať začal ako 7-ročný v zbore Kláštora sv. Michala v Kyjeve. V rokoch 1917 – 19 študoval spev na Vyššom hudobno-dramatickom inštitúte M. V. Lysenka (dnes Kyjevská národná univerzita divadla, filmu a televízie I. Karpenka-Karého) v Kyjeve. V rokoch 1920 – 23 pôsobil v putovnom hudobno-dramatickom divadle v Poltave, v rokoch 1923 – 24 v opernom divadle v Charkove (dnes Charkovské národné akademické divadlo opery a baletu M. V. Lysenka) a v rokoch 1924 – 26 vo Sverdlovsku (dnes Jekaterinburské štátne akademické operné a baletné divadlo). V rokoch 1926 – 54 bol sólistom operného súboru Veľkého divadla v Moskve, kde v roku 1926 debutoval v úlohe Alfreda (Traviata) a vytvoril vyše 50 postáv. V roku 1938 založil a do roku 1941 viedol Štátny operný súbor ZSSR, v ktorom pôsobil aj ako operný režisér. Počas 2. svetovej vojny vystupoval na koncertoch priamo vo frontovej línii. V rokoch 1956 – 80 vyučoval na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského.
Vynikol ako osobitý lyrický tenor s veľkým rozsahom, expresivitou a hereckými dispozíciami najmä v úlohách klasicko-romantického operného repertoáru (Rudolf, Bohéma; Vojvoda, Rigoletto; Romeo, Romeo a Júlia; Faust, Lohengrin a Pinkerton, Madame Butterfly; a i.). Najväčšiu slávu a uznanie si získal za stvárnenie postáv v operách ruských skladateľov (Jurodivý, Boris Godunov; Lenský, Eugen Onegin; Vladimir Igorievič, Knieža Igor; Princ, Láska k trom pomarančom). Venoval sa aj piesňovej tvorbe, bol uznávaným interpretom ruských a ukrajinských romancí i piesní Alexandra Sergejeviča Dargomyžského, Piotra Iľjiča Čajkovského, Sergeja Rachmaninova, Michaila Ivanoviča Glinku, ako aj diel z tvorby Franza Schuberta, Roberta Schumanna a Franza Liszta. Propagoval diela ukrajinských skladateľov Mykolu Vitalijovyča Lysenka, Jakiva Stepanovyča Stepovyja, Kyryla Hryhorovyča Stecenka, Mykolu Arkasa a i. Pre vydavateľstvo Melodija nahral na hudobné nosiče opery i ukrajinské ľudové piesne.
Bol autorom memoárov Hudba – moja radosť i bôľ (Muzyka – radosť i boľ moja, 1992). Nositeľ viacerých ocenení (národný umelec ZSSR, 1940; národný umelec Ukrajiny, 1993). Je podľa neho nazvaný asteroid č. 4944. Od roku 1994 je v jeho rodnom dome v Marianivke múzeum.