Kozina, Marjan

Text hesla

Kozina, Marjan, 4. 6. 1907 Novo Mesto – 19. 6. 1966 tamže — slovinský skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg.

V rokoch 1925 – 29 študoval hru na husliach na konzervatóriu v Ľubľane, v rokoch 1929 – 30 kompozíciu u Josepha Marxa na Akadémii pre hudbu a dramatické umenie (dnes Univerzita pre hudbu a dramatické umenie, Universität für Musik und darstellende Kunst) vo Viedni a v rokoch 1930 – 32 u Josefa Suka st. na majstrovskej škole pražského konzervatória, kde súčasne študoval dirigovanie u Nikolaja Andrejeviča Malka. Popri štúdiu hudby navštevoval aj prednášky z matematiky, fyziky, sociológie, dejín umenia a literatúry. Po príchode do bývalej Juhoslávie pracoval v rokoch 1932 – 34 ako korepetítor ľubľanskej a záhrebskej opery, v rokoch 1934 – 39 ako dirigent Hudobnej matice (Glasbena matica) v Maribore a riaditeľ jej hudobnej školy, v rokoch 1940 – 43 a 1945 – 48 ako pedagóg na Hudobnej akadémii (dnes Hudobná fakulta Univerzity umení) v Belehrade. V roku 1943 sa zúčastnil partizánskeho odboja. Po 2. svetovej vojne sa stal prvým riaditeľom obnovenej Slovinskej filharmónie (1948 – 50), v rokoch 1951 – 60 pôsobil na Hudobnej akadémii (dnes súčasť ľubľanskej univerzity), od roku 1953 bol riadnym členom Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane.

Jeho tvorba je inšpirovaná novoromantickými tradíciami, vyniká vysokou technickou erudíciou a bohatstvom orchestrálnej palety. V roku 1946 uviedol operu Rovnodennosť (Ekvinokcij, podľa hry Iva Vojnovića Ekvinokcia) na námet zo života obyvateľov Dalmácie v polovici 19. stor., ktorá je pokladaná za jedno z vrcholných diel slovinskej opernej tvorby. Bol aj autorom baletov Diptych (Diptihon, 1952) a Hlasy lesa (Na gozdnih glasah, 1953), baletnej suity Gorjanské mýty (Gorjanske bajke, 1952 – 61) a kantát Balada o Petricovi Kerempuhovi (Balada Petrice Kerempuha, 1939) pre bas a orchester a Krásna Vida (Lepa Vida, 1939) pre troch sólistov a miešaný zbor. V inštrumentálnej tvorbe inklinoval k programovej hudbe, skomponoval symfóniu pozostávajúcu zo štyroch samostatných symfonických básní: Biela krajina (Bela krajina, 1946), Ilova hora (Ilova gora, 1947), Padlým (Padlim, 1948) a K moru (Proti morju, 1949). Komponoval aj piesne a zborové i komorné diela, napísal hudbu k prvému slovinskému zvukovému dlhometrážnemu filmu Na našej zemi (Na svoji zemlji, 1948, réžia France Štiglic). Venoval sa i prekladom, hudobnej kritike, esejistike a popularizačnej literatúre. Nositeľ viacerých ocenení, napr. Prešerenovej ceny (1948).

Popis ilustrácie

Marjan Kozina

Zverejnené 15. novembra 2023.

Kozina, Marjan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kozina-marjan