Kožík, František
Kožík, František, 16. 5. 1909 Uherský Brod, okres Uherské Hradiště – 5. 4. 1997 Praha — český spisovateľ a scenárista.
V roku 1931 absolvoval štúdium na Právnickej fakulte, v rokoch 1931 – 33 študoval na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity, súčasne v rokoch 1928 – 31 bol mimoriadnym poslucháčom réžie a dramaturgie na konzervatóriu v Brne. Po roku 1933 pôsobil v Československom rozhlase v Brne (do 1935 tajomník Radiojournalu, 1933 – 40 rozhlasový režisér programu Verda Stacio vysielajúceho v esperante, súčasne člen jeho hereckej skupiny TRAKT, esperantsky Teatro kaj Radio Aktoroj, Divadelní a rozhlasoví herci), v rokoch 1941 – 51 pracoval ako rozhlasový dramaturg v Prahe (počas okupácie dramaturg propagandistických programov). V rokoch 1951 – 54 sa venoval literárnej tvorbe, v rokoch 1954 – 55 pôsobil ako umelecký vedúci Estrádneho a koncertného jednatelstva, v rokoch 1956 – 74 ako dramaturg Československého filmu, súčasne v rokoch 1961 – 63 prednášal na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Od roku 1975 žil a tvoril na dôchodku v Prahe.
Kožík debutoval básnickými zbierkami prírodnej a ľúbostnej poézie Trnitá souhvězdí (1930) a Jitřní lov (1933). Dominantnými žánrami v jeho tvorbe boli životopisné romány a rozhlasové hry, veľký úspech získal biografickými románmi Největší z Pierotů (1939, prepracované 1954; televízny seriál 1990, réžia Ivan Balaďa) o francúzskom mímovi českého pôvodu Jeanovi-Baptistovi Gaspardovi Deburauovi a Básník neumírá (1940, prepracované 1971) o portugalskom básnikovi Luísovi de Camõesovi, v ktorých pre nezachované historické fakty využil umeleckú fikciu. V ďalších románoch už uplatnil autentické dokumenty (korešpondenciu, dobovú tlač, spomienky), čím sa priblížil k literatúre faktu, napr. v románoch Vítězství vůle, Příklad Emila Zátopka (1949) a Na shledanou, Emile! (1957) o Emilovi Zátopkovi, Josef Mánes (1955, prepracované 1966; sfilmované 1976 pod názvom Paleta lásky, réžia Josef Mach), Bolestný a hrdinský život J. A. Komenského (1958, prepracované pod názvom Světlo v temnotách, Bolestný a hrdinský život J. A. Komenského, 1970), Rytíř smutné postavy (1958) o Miguelovi de Cervantesovi Saavedrovi, Po zarostlém chodníčku (1967) o Leošovi Janáčkovi, Miláček národa (1975) o Josefovi Kajetánovi Tylovi, Na křídle větrného mlýna (1977) a Neklidné babí léto (1979) o maliarke Zdenke Braunerovej, Černé slunce (1992) o markízovi de Sade, Čas třešní (1995) o Napoleonovi III., Nedokončená (1996) o Franzovi Schubertovi, Za trochu lásky... (1997) o Jaroslavovi Vrchlickom a i.
Bol spoluzakladateľom českej rozhlasovej hry (teoretická práca Rozhlasové umění, 1940). Bol aj autorom historických románov Blázny živí Bůh (1943, prepracované 1969) o kočovných hercoch v stredoveku, Na dolinách svítá (1947, situovaný do 17. stor.) a Kronika života a vlády Karla IV., krále českého a císaře římského (1981), psychologických noviel a románov Třikrát se ohlédni (1970), Pouta věrnosti (1971) a Normální obraz srdce (1976), divadelných hier Shakespeare (1940), Don Quijote přichází (1941) a Komediant (1943), životopisnej štúdie J. A. Komenský, muž touhy (1969), kníh pre deti Pohádky vánočního zvonku (1957), kníh pre mládež Vlajka vítězů (1941), Synové hor (1954, prepracované 1966) a Cestou lásky (1958), kníh spomienok Moje Kroměříž (1995) a Vzpomínky (1995), ako aj viacerých filmových (Kříž u potoka, 1937, réžia Miroslav Jareš; Paličova dcera, 1941, réžia Vladimír Borský; Skaly a ľudia, 1959, réžia Ján Lacko; Poslední etapa, 1962, réžia Miroslav Ondráček; Zpívali jsme Arizonu, 1964, réžia Václav Sklenář) a televíznych (Pařížská komuna, 1970, réžia Ivan Balaďa; Noci kráľovien, 1987, réžia Pavol Haspra) scenárov.