koza

Text hesla

koza

1. šport. aj telocvičná koza, gymnastická koza — telocvičné prenosné náradie určené na preskoky. Ako pretekárske náradie sa nepoužíva v žiadnej športovej disciplíne (iba na mládežníckych pretekoch), preto na spôsob preskoku neboli vytvorené žiadne oficiálne športové pravidlá ani systém hodnotenia. Telo kozy tvorí 60 cm dlhé brvno truhlicového tvaru (šírka prierezu hornej časti 35 cm, výška 34 cm) vyrobené z tvrdého dreva a potiahnuté kožou. Brvno je pevne spojené so štyrmi kovovými vysúvacími vzperami (nohami; ich výška je nastaviteľná po 5 cm od 90 do 140 cm) opatrenými protišmykovými pätkami (tzv. kopytami) a dve z nich aj kolieskami na uľahčenie posúvania a prepravy. Kozu v 19. stor. vynašiel a do systému cvičení zaviedol Ernst Wilhelm Bernhard Eiselen;

2. zool. Capra — rod z čeľade turovité, trieda cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), podrad prežúvavce (Ruminantia). Kopytníky s raticami (paznechtami) prispôsobenými na pohyb po strmých skalách vyskytujúce sa takmer na celom svete od vysokohorských oblastí až po púšte a tropické pralesy. Patrí sem 9 taxónov vrátane kozy domácej a kozorožca.

Koza je zviera s variabilnou veľkosťou tela (výška 65 – 115 cm, hmotnosť 25 – 150 kg) bielej, hnedej alebo sivej farby (niekedy, v závislosti od plemena, s tmavými oblasťami na chrbte, končatinách a tvári) s krátkym chvostom. Vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom: mohutnejšie samce majú kratšiu širšiu hlavu s pachovými žľazami (v období ruje sa vyznačujú typickým pachom), dlhšiu bradu a silné, dozadu zahnuté alebo špirálovito skrútené rohy, samice krátke tenké mierne zahnuté rohy a kratšiu bradu; samice žijú zvyčajne v čriedach, samce samotársky. Koza sa živí rastlinnou potravou, najmä trávou a kôrou krov. Patrí medzi polyestrické zvieratá (ruja sa pravidelne, cyklicky opakuje, ak nie je prerušená kotnosťou) so sezónnou pohlavnou aktivitou. Hlavným obdobím párenia je jeseň alebo začiatok zimy, jar a leto sú obdobiami pohlavného pokoja. Pohlavnú dospelosť dosahuje koza zvyčajne vo veku 4 – 6 mesiacov. Dĺžka pohlavného cyklu je okolo 20 dní, ruja trvá 1 – 3 dni, po pôrode zvyčajne nastane tzv. tichá ruja (bez vonkajších prejavov). Kotnosť trvá 140 – 151 dní, samica rodí jedno, niekedy i viac mláďat s hmotnosťou 3 – 4 kg. Samica kozy domácej sa nazýva koza, samec cap, mláďa kozľa, vykastrovaný samec chňup.

K divožijúcim druhom kôz, ktoré zdomácneli alebo z nich boli vyšľachtené ďalšie druhy, patria kozorožec vrchovský (Capra ibex), koza keltská (Capra prisca; vyhynutý druh, pokladaný za najpôvodnejší druh), koza skrutkorohá (Capra falconeri) so skrutkovito zatočenými rohmi žijúca v Strednej Ázii a koza bezoárová (Capra aegagrus) s dozadu zahnutými rohmi žijúca v západnej Ázii. Z nich bola krížením vyšľachtená koza domáca (Capra hircus), ktorá má polyfyletický pôvod (→ polyfyletizmus), pričom najväčší podiel na jej vzniku má pravdepodobne koza bezoárová (jej vedecký názov v niektorých zoologických systémoch je preto Capra aegagrus hircus).

Koza domáca patrí medzi najstaršie úžitkové zvieratá. Domestikovaná bola v oblasti západnej a Strednej Ázie okolo 6 000 – 2 000 pred n. l., odkiaľ sa rozšírila do oblasti Stredozemného mora a do Európy. Človek ju choval predovšetkým na mäso, mlieko (bola pravdepodobne prvým zvieraťom, ktorého produkciu mlieka začal využívať na svoju výživu) a kožu. Kozy sú nenáročné na množstvo a kvalitu potravy i na ustajnenie. Pre dobrú prispôsobivosť na nehostinné podmienky sa chovajú najmä v polosuchých a suchých púšťových oblastiach. V priebehu mnohých storočí bolo vyšľachtených viac ako 300 plemien, ktoré sa rozdeľujú do skupín podľa pôvodu, zoologických znakov, krajín, zemepisných pásem, vzniku, rozšírenia a pod. Najvhodnejší systém delenia je však podľa chovného zamerania a prevažujúcej úžitkovosti (špecializované – vlnové plemená, podsadové plemená, mliekové plemená a plemená s kombinovanou úžitkovosťou – valaška). Kozy sa chovajú najčastejšie na mlieko (časť z neho sa ďalej spracúva na jogurty, syry, tvaroh), mäso (obľúbené je najmä kozľacie), kožu a srsť (tzv. vlnu). K mliekovým plemenám patria napr. sánska koza a koza biela krátkosrstá, k mäsovým plemenám búrska koza, ku kombinovaným plemenám anglo-núbijská koza a kamerunská koza, ktorá sa chová aj v zoologických záhradách, k vlnovým plemenám angorská koza a kašmírska koza, k podsadovým plemenám orenburská koza a pridonská koza. Na Slovensku sa chovajú plemená koza biela krátkosrstá, koza hnedá krátkosrstá a ich krížence, ako aj importované špičkové plemená zo zahraničia.

Koza domáca patrila na Slovensku už v 8. – 10. stor. spolu s ovcou domácou k najviac chovaným hospodárskym zvieratám. Do 18. stor. bol rozšírený jej chov najmä na severozápadnom a severnom Slovensku – v hornatých oblastiach trenčianskeho regiónu a na Orave, kde niekedy prevyšoval chov oviec. Pre škody spôsobené na poliach a v lesoch bol však chov kôz zemepanskými nariadeniami často obmedzovaný alebo likvidovaný. Kozy boli ustajňované (v lete na noc a v zime aj cez deň) v maštali väčšinou s iným dobytkom, kde boli aj kŕmené. Ich reprodukcia bola zabezpečovaná pripúšťaním samíc k capom okolo 1. novembra. Pre nenáročnosť na krmivo bola koza nazývaná aj kravou chudobných, jej chov bol rozšírený i v mestskom prostredí (oblasť Bratislavy, Košíc, banských miest Spiša a Gemera), narastal väčšinou v krízových obdobiach (napr. po rekvirácii hovädzieho dobytka počas 1. svetovej vojny), zanikať začal v 60. rokoch 20. stor.; čiastočne sa udržal v horských oblastiach.

V duchovnej kultúre mnohých národov je koza symbolom plodnosti a energie. Zoomorfné masky s podobou kozy patria k najstarším maskám, na Slovensku sa používali pri vianočných, a najmä pri fašiangových obchôdzkach, v rusínskych oblastiach i pri svadobných hrách. Prenesene sa ako koza v ľudovej kultúre a v remeslách označujú aj niektoré nástroje alebo náradia (na základe ich podoby so živou kozou – kolovrat, motovidlo, ako aj stojan používaný ako podpera lešenia alebo pri pílení dreva, → kozlík, význam 3b); aj označenie typu plte.

Zverejnené 15. novembra 2023.

Koza [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/koza