Vyhľadávanie podľa kategórií: biológia – stavovce

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 296 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

abesínska mačka

abesínska mačka — krátkosrsté plemeno mačky pochádzajúce z Etiópie. Má stredne dlhé svalnaté telo, špicatý, pomerne dlhý, pri koreni hrubý chvost s 2 – 3 čiernymi alebo tmavohnedými pásikmi, okrúhlu, mierne klinovitú hlavu, veľké špicaté uši ďaleko od seba, veľké mandľové, jantárové, orieškové alebo zelené oči a mäkkú lesklú srsť.

adas

adas [lat.] — starší názov rodu adax.

adax

adax [lat.], Addax — rod dutorohých prežúvavcov z čeľade turovité, podčeľaď Hippotraginae (→ antilopy), žijúci na juž. okrajoch Sahary. Má veľké okolo 110 cm vysoké telo, hmotnosť 125 kg, prevažne svetlopieskovej farby, a dlhé špirálovité rohy. Patrí sem jediný takmer vyhynutý druh adax nubijský (Addax nasomaculatus).

afotická zóna

afotická zóna — životný priestor organizmov, do ktorého nepreniká denné svetlo, napr. pôda, ktorú obývajú druhy s nočnou aktivitou, v mori vodné vrstvy od 200 m nižšie od hladiny obývané hlbinnými formami života, jaskyne obývané jaskynnými živočíchmi, rôzne dutiny, kde žijú kavernikolné živočíchy (→ kavernikol), a vnútro hostiteľa, kde žijú parazity. Heterotrofné organizmy vyskytujúce sa v afotickej zóne sú prispôsobené životu v tme, nemajú napr. vyvinuté zrakové orgány, majú však vyvinuté svetelné orgány ap.

agapornis

agapornis [gr.], Agapornis — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď papagájovité. Drobné papagáje rôzneho sfarbenia pochádzajúce z Afriky. Patrí sem napr. u chovateľov obľúbený druh agapornis ružovkastohlavý (Agapornis fischeri), ktorý sa ozýva prenikavým vysokým švitorivým hlasom.

agon

agon, Agonus — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii). Malá ryba žijúca pri dne na severovýchode Atlantického oceána. Má pretiahnuté telo obrnené kostenými štítkami. Patrí sem napr. druh agon panciernatý (Agonus cataphractus).

aguti

aguti [indiánske jazyky > špan.] — jednotný názov rodov Dasyprocta, Agouti a Myoprocta z triedy cicavce (Mammalia), rad hlodavce (Rodentia), čeľaď agutiovité.

agutiovité

agutiovité [indiánske jazyky > špan.], Dasyproctidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad hlodavce (Rodentia). Bylinožravce žijúce v Strednej a Južnej Amerike. Majú 40 – 80 cm dlhé telo s dlhými končatinami (zadné oveľa dlhšie ako predné, pri väčšine druhov sú na zadných končatinách iba 3 funkčné prsty) a krátky chvost. Lovia sa pre chutné mäso. Známych je okolo 14 druhov z 3 rodov, napr. paka nížinná (Agouti paca), aguti amazonský (Myoprocta exilis), aguti zlatý (Dasyprocta aguti), aguti Azarov (Dasyprocta azarae) a aguti dlhochvostý (Myoprocta acouchy).

achaltekinský kôň

achaltekinský kôň — jedno z najstarších a najzvláštnejších plemien koňa šľachtené pravdepodobne už pred 3 000 rokmi (poznatky o predkoch sa zachovali len vďaka ústnej tradícií), nazvané zrejme podľa hovorového názvu pása oáz Ahalteke v okolí pohorí na hraniciach medzi Turkménskom a Iránom. Plnokrvné (nebol krížený s inými plemenami) púštne jazdecké plemeno vyšľachtené najmä na rýchlu jazdu, kŕmené potravou s vysokým obsahom proteínov a tukov, na bežnú prácu sa nepoužíva. V súčasnosti sa chová iba v stajniach, napr. v Turkménsku a Rusku. Má nápadne dlhý kolmý krk (hlavu s mandľovitými očami nesie vysoko nad kohútikom), užší hrudník, dlhší chrbát s dobre vyvinutým chrbtovým svalstvom, dlhé štíhle nohy s kopytami s veľmi tvrdou rohovinou (v prírodných podmienkach sa nepodkúvajú), tenkú kožu bez podkožného tuku a jemnú kovovú až opálovo lesklú srsť. Výška v kohútiku 147 – 163 cm. Vytrvalé, mimoriadne obratné a inteligentné kone, ktoré dokážu veľmi rýchlo reagovať na terénne prekážky.

ajaja

ajaja — v starších zoologických systémoch názov druhu ajaja ružová (Ajaja ajaja) z triedy vtáky (Aves), čeľaď ibisovité, v súčasnosti lyžičiar ružový, Platalea ajaja (→ lyžičiar).

akara

akara [gr.], Aequidens — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad ostriežotvaré (Perciformes), čeľaď cichlidovité. Ryby známe starostlivosťou o potomstvo. Žijú v tropických oblastiach Ameriky, dorastajú do dĺžky 8 – 25 cm. Patria sem napr. akara modrá (Aequidens pulcher) a akara bodkovaná (Aequidens curviceps). Obľúbené u akvaristov.

akváriové ryby

akváriové ryby — všetky druhy rýb, ktoré je možné chovať v zajatí v akváriách. Najčastejšie drobné, zväčša pestrofarebné tropické rybky z Južnej Ameriky, z Afriky a juhových. Ázie chované v zajatí, napr. rody gupka (Poecilia, hovorovo pávie očko), mečovka (Xiphophorus), bojovnica (Betta), tetra (Gymnocorymbus), skalár (Pterophyllum), danio (Danio). Obľúbené sú najmä ryby žijúce v moriach s výskytom koralových útesov.

albatros

albatros [gr. > arab. > port.] — jednotný názov rodov Diomedea, Phoebastria, Phoebetria a Thalassarche z triedy vtáky (Aves), čeľaď albatrosovité. Známych 22 morských druhov, napr. albatros sťahovavý (Diomedea exulans) s rozpätím krídel až 3,5 m, hniezdiaci vo všetkých juž. oceánoch, albatros kráľovský (Diomedea epomophora) z okolia Nového Zélandu, albatros čiernobrvý (Thalassarche melanophris) alebo albatros tenkozobý (Phoebastria irrorata), jediný skutočne tropický druh.

albatrosovité

albatrosovité [gr. > arab. > port.], Diomedeidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad rúrkonosce (Procellariiformes); v starších zoologických systémoch víchrovníkotvaré. Veľké morské vtáky so 68 – 135 cm dlhým telom a s krátkym, na konci zaokrúhleným chvostom, hmotnosť od 3 do 12 kg. Výborné letce s dlhými štíhlymi krídlami, s veľkým počtom predlakťových letiek a s plávacími blanami medzi troma dopredu smerujúcimi prstami; plachtia pomocou vzdušných prúdov. Jedince sú hnedej, sivej alebo bielej farby s čiernym chrbtom. Prísne sťahovavé, obývajú ostrovy a pobrežia na juž. pologuli, hniezdia raz do roka, samica znáša iba jedno vajce. Patria sem 4 rody s jednotným slovenským názvom albatros s 22 druhmi.

alexander

alexander [podľa vlastného mena] — starší názov rodu papagájov z triedy vtáky (Aves), čeľaď Psittacidae; v súčasnosti rod ladniak.

aligátor

aligátor [lat. > špan. > angl.], Alligator — rod plazov zo skupiny krokodíly (Crocodylia), čeľaď aligátorovité. Vyskytuje sa v sladkých a brakických vodách teplejších oblastí Ameriky a juhových. Ázie. Má 1,5 – 6 m dlhé telo. Samica znáša 10 – 60 vajec do hniezda vytvoreného z vegetácie a blata. Aligátor trávi väčšinu života vo vode, najaktívnejší je za súmraku. Živí sa ulovenými stavovcami. Z jeho mäkkej hladkej kože sa vyrábajú rôzne luxusné komodity, napr. obuv, galantérne, sedlárske a remenárske výrobky.

Patria sem dva druhy: na juhovýchode USA žijúci aligátor severoamerický (Alligator mississippiensis) so 6 m dlhým tmavým telom (pri mladých jedincoch s nepravidelnými žltými pásmi, ktoré dospievaním tmavnú), s hmotnosťou okolo 450 kg, ktorý sa chová pre kožu zvyčajne na farmách v USA, a aligátor čínsky (Alligator sinensis) so zelenkasto-čiernym, 2 m dlhým telom so žltými škvrnami a s pásmi na bokoch, s hmotnosťou okolo 45 kg, ktorý žije vo vých. Číne a pre ničenie prirodzených biotopov (premenou na ryžové polia, jedmi v prostriedkoch na ničenie hlodavcov), lov a vykrádanie hniezd s vajcami je kriticky ohrozeným druhom (na jeho ochranu sa v zoologických záhradách a vo výskumných centrách v Číne alebo v zoologických záhradách v USA a v Európe chová okolo 10 000 jedincov).

aligátorovec

aligátorovec [lat. > špan. > angl.], Gerrhonotus — rod jašterov z čeľade slepúchovité (Anguidae), podčeľaď Gerrhonotinae. Aligátorovce majú dobre vyvinuté končatiny. Mohutné ošupenie (koža) na tele pripomína kožu aligátorov (podľa toho názov). V Severnej a Južnej Amerike žije 5 druhov, napr. aligátorovec brázdovaný (Gerrhonotus multicarrinatus).

aligátorovité

aligátorovité [lat. > špan. > angl.], Alligatoridae — čeľad plazov zo skupiny krokodíly (Crocodylia). Patria sem 4 rody s 8 druhmi. Okrem aligátora čínskeho (Alligator sinensis), ktorý žije vo východnej Ázii, sa vyskytujú na americkom kontinente. Od ostatných príslušníkov skupiny sa líšia krátkou prednou časťou hlavy s tupým ukončením, štvrtý, predĺžený zub spodnej čeľuste je skrytý v hornej čeľusti. Najznámejšie druhy sú aligátor severoamerický (Alligator mississippiensis), kajman čierny (Melanosuchus niger) a len 125 cm dlhý kajman hladkočelý (Paleosuchus trigonatus).

alka

alka [nór.] — jednotný názov rodov Alca, Brachyramphus, Pinguinus a Ptychoramphus (v starších zoologických systémoch aj rodov Alle, Cepphus, Cerorhinca, Fratercula a Uria) z triedy vtáky (Aves), čeľaď alkovité. Stredne veľké (15 – 45 cm dlhé) čierno-biele vtáky, ktoré majú s tučniakmi podobné znaky v dôsledku konvergentnej evolúcie (→ konvergencia). Patrí sem 6 recentných druhov, napr. alka vrúbkozobá (Alca torda) žijúca v oblastiach na severe Atlantického oceána (polovica populácie sa vyskytuje na Islande); partneri ostávajú spolu celý život.

alkovité

alkovité [nór.], Alcidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad kulíkotvaré. Majú krátky krk a malé končisté krídla, dĺžku 15 – 45 cm, hmotnosť od 90 g do 1 kg. Sú prevažne čierneho sfarbenia, niektoré druhy majú na hlave chochol. Pohybujú sa chôdzou po behákoch, zadný prst chýba. Vedia lietať, sú výborné plavce (potápajú sa pomocou krídel a plávacích blán, ktoré sú spojené troma prednými prstami). Hniezdia na skalných útesoch v obrovských kolóniách spoločne s inými druhmi morských vtákov, často v najsevernejších oblastiach Zeme; dĺžka hniezdenia je 25 – 50 dní. V 19. stor. bol vyhubený nelietajúci druh alka veľká (Pinguinus impennis). V súčasnosti je známych 23 druhov, napr. alkovec drobný (Alle alle), norec tenkozobý (Uria algae), mníšik bielobradý (Fratercula arctica) a nosorožka fúzatá (Cerorhinca monocerata).

alofor

alofor — pigmentová bunka obsahujúca červené farbivo.

alóza

alóza, Alosa — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď sleďovité. Hospodársky významné ryby žijúce pri pobreží, neresiť sa tiahnu do sladkých vôd. Druh alóza obyčajná (Alosa alosa) žije v moriach obklopujúcich Európu, napr. v záp. časti Baltského a Červeného mora, v Atlantickom oceáne. Patrí k nim i alóza pontická (Alosa pontica). Obidva druhy sú ohrozené v dôsledku vodných stavieb a znečisťovania morí.

amadina

amadina [lat.] — v starších zoologických systémoch rod z triedy vtáky (Aves), v súčasnosti rody amadinka, amada a mníška.

amarant

amarant [gr.], Lagonosticta — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď astrildovité. Malé africké spevavce, napr. amarant červenozobý (Lagonosticta senegala) červenoružového sfarbenia žijúci v blízkosti ľudských sídel.

amazoňan

amazoňan — jednotný názov rodov Amazona, Pionus aTouit z triedy vtáky (Aves), čeľaď papagájovité. Pestrofarebné vtáky žijúce v Južnej a Strednej Amerike. Patria sem napr. druhy amazoňan modrobradý (Amazona festiva) s prevažne zeleným perím okrem úzkeho červeného pásika na čele, amazoňan žltohlavý (Amazona ochrocephala), amazoňan modrozelený (Pionus maximiliani) so zeleným perím a s oranžovým zobákom a najznámejší a najčastejšie chovaný amazoňan modročelý (Amazona aestiva) s modrým čelom a so žltými lícami, temenom hlavy a hrdlom, ktorý sa vyskytuje v Brazílii, Paraguaji a sev. Argentíne. Názov podľa rieky Amazonky.

ambasis

ambasis, Ambassis — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď Ambassiidae. Ryba pochádzajúca zo sladkých vôd Novej Guiney, napr. ambasis sieťovaný (Ambassis reticulatus).

americký jazdecký kôň

americký jazdecký kôň, sadler horse — plemeno koňa vyšľachtené v 19. storočí v prevažne juž. štátoch USA. Má ušľachtilú klinovitú hlavu s dlhším štíhlejším vysoko nasadeným krkom, dlhší trup, výrazné kĺby, malé kopytá a rovný zadok s vysoko nasadeným chvostom; postoj je vpredu zvyčajne predkročený a vzadu s otvorenými pätovými kĺbmi. Výška v kohútiku 152 – 162 cm. Pomerne vytrvalý učenlivý kôň živého temperamentu, ktorý sa v minulosti využíval najmä ako jazdecko-kočiarový kôň s charakteristickou (menej pravidelnou) mechanikou pohybu, v súčasnosti sa považuje za výstavného koňa alebo sa používa na rekreačné a terénne jazdenie.

americký klusák

americký klusák, standardbred — plemeno jazdeckého koňa s krížovou oblasťou chrbta položenou vyššie ako kohútik (zadné nohy sú dlhšie ako predné); výška v kohútiku 150 – 165 cm, hmotnosť do 500 kg. Vyšľachtený v USA koncom 18. stor. z dvoch plemenníkov zo základne šľachtenia anglických plnokrvníkov (Messenger a Shark) a z prevažne norfolkských kobýl, ďalšie línie z potomstva plemenníkov Hambletonian a Elektioneer. Najrýchlejší a najrozšírenejší klusák (v USA, Kanade, Austrálii, Európe a na Novom Zélande).

amficelné stavce

amficelné stavcebiol. stavce, ktorých telo je spredu i zozadu lievikovito vyhĺbené, v priestore medzi nimi sú zvyšky chrbtovej struny (chorda dorsalis). Majú ich drsnokožce, ryby, časť obojživelníkov a niektoré plazy.

ampulovitá senzila

ampulovitá senzilabiol. kutikulárna senzila v hlbokom kanáliku slúžiaca ako chemoreceptor. Vyskytuje sa najmä na tykadlách mravcov.

amur

amur, Ctenopharyngodon — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad kaprotvaré (Cypriniformes), čeľaď kaprovité. Ryby žijúce v povodí rieky Amur (podľa nej nazvané) a v Číne (amur biely, Ctenopharyngodon idella). Majú do 1 m dlhé telo, hmotnosť 30 kg. Živia sa vodnými rastlinami. V 2. pol. 20 stor. bol amur prenesený do mnohých európskych krajín s cieľom spásať vodnú vegetáciu; v Dunaji hrozí možnosť jeho úplnej aklimatizácie.

anakonda

anakonda [sinhalsky > špan.], Eunectes — rod hadov z čeľade veľhadovité (skupina Reptilia, Lepidosauria, Squamata). Žijú v tropických oblastiach Južnej Ameriky. Najväčšia zo 4 známych druhov je anakonda veľká (Eunectes murinus), ktorá dorastá do dĺžky 10 m a patrí medzi najdlhšie hady na svete. Anakondy žijú na súši i vo vode, samičky sú väčšie ako samce; korisť stlačia, čím jej zlomia kosti, a potom ju zhltnú.

Anapsida

Anapsida [gr. ] — podtrieda primitívnych plazov. Na lebke im chýbajú spánkové jamy (anapsidné štádium lebky). Patrí sem rad vyhynutých suchozemských plazov Cotylosauria (niektoré systémy sem zaraďujú i rad plazov trvalo žijúcich vo vode Mesosauria) a podtrieda dodnes žijúcich korytnačiek Chelonia (rad Testudinata). Sú známe od karbónu až po súčasnosť.

anarnak

anarnak [eskimácky], Hyperodon — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad veľryby (Cetacea), čeľaď vorvaňovité. Žije v studených moriach. Do veľkosti 9 m dorastá napr. anarnak zobatý (Hyperodon ampullatus).

andalúzsky kôň

andalúzsky kôň, andalúzan — plemeno teplokrvného koňa vyšľachtené v juž. Španielsku v oblasti Andalúzie (najmä z berberských a z arabských koní). Do súčasnosti sa zachovalo (hlavnými strediskami chovu sú Sevilla, Córdoba a Jerez de la Frontera) najmä vďaka kartuziánom (pri chove ho ďalej nekrížili s inými plemenami). Od 16. stor. obľúbený jazdecký kôň európskych panovníkov a významných jazdeckých majstrov, v súčasnosti sa využíva najmä na drezúru (tzv. španielska jazdecká škola vo Viedni) a na pestrofarebných oslavách fériách, ale aj ako záprahový kôň, na zaháňanie dobytka, na koridu, na rekreačné účely alebo na parkúrové skákanie.

Má výraznú hlavu, zvyčajne s mierne klenutým profilom, dlhú bohatú hrivu, silný mierne klenutý krk, pevný svalnatý chrbát, široké krátke bedrá, svalnatý mierne zaoblený zadok, silné končatiny a dlhý nízko nasadený a nízko nesený hustý, zvyčajne zvlnený chvost. Výška v kohútiku 152 – 164 cm. Učenlivý, priateľský, pracovitý a vytrvalý kôň rôznych farieb (zvyčajne biely).

anglická straka

anglická straka — plemeno holubov zo skupiny dlhozobých športových letúnov; vyšľachtené v Anglicku použitím jedincov dovezených z Orientu. Majú vysoké štíhle telo a vynikajú vytrvalým letom. Sfarbenie peria je také isté ako pri strake.

anglický strakoš

anglický strakoš — malé športové plemeno králikov vyšľachtené 1880 v Anglicku z domácich strakatých králikov. Telo má štíhle s dlhšími končatinami, hmotnosť 2,25 – 3,25 kg. Základná farba srsti je biela s jemnou strakatou čiernou, modrou, žltou alebo sivou kresbou; udržanie ideálnej strakatosti je veľmi náročné.

anglický tiplér

anglický tiplér — plemeno menších temperamentných holubov zo skupiny stredozobých letúnov, ktoré bolo vyšľachtené v Anglicku z holubov dovezených z Indie koncom 16. stor. Výborné športové letúne.

angorský králik

angorský králik — jedno z najstarších plemien králika. Do 1. svetovej vojny bol v Čechách a na Slovensku športovým plemenom, v súčasnosti sa chová najmä pre dlhú jemnú a hustú srsť vo viacerých farebných odtieňoch (najväčšie praktické uplatnenie má srsť bielych králikov), ktorá sa musí pravidelne zostrihávať. Produkcia srsti samíc a kastrátov je väčšia.

anhima rohatá

anhima rohatá, Anhima cornuta — druh z triedy vtáky (Aves), čeľaď anhimovité. Veľký druh čierneho sfarbenia s bielymi šupinkami na hlave a krku, ozýva sa hlučným volaním podobným hlasu somára. Žije v močaristých oblastiach povodia Amazonky, ojedinele aj inde v Juž. Amerike.

anhimovité

anhimovité, Anhimidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad husotvaré (Anseriformes; v niektorých zoologických systémoch zúbkozobce) s 2 rodmi anhima (Anhima) a čaja (Chauna) a s 3 druhmi. Veľké rastlinožravé vtáky so silnými nohami, samec a samica sú rovnaké. Výkonné, ale pomalé letce, hniezdia na zemi, málo spoločenské vtáky.

anhinga

anhinga [tupi > port.], Anhinga — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď anhingovité. Veľké vodné vtáky s 80 – 100 cm dlhým telom, s esovitým dlhým krkom, s ostrým úzkym zobákom a s veľkými plávacími blanami, hmotnosť 1 – 1,4 kg. Vyskytujú sa v sladkovodných jazerách, močiaroch, vo väčších riekach i v mangrovových porastoch subtropických a tropických oblastí. Telo majú pri plávaní ponorené pod vodou, vyčnieva len hlava s krkom. Živia sa rybami a inými vodnými živočíchmi. Hniezdia v kolóniách na stromoch alebo v pobrežných porastoch, niekedy spolu s kormoránmi a volavkami.

Patria sem 4 druhy, napr. anhinga hrdzavokrká (Anhinga rufa), ktorá sa vyskytuje v tropickej Afrike, čierno sfarbená anhinga austrálska (Anhinga novaehollandiae), ktorá sa vyskytuje v Austrálii, Indonézii a na Papue Novej Guinei, a anhinga tmavobruchá (Anhinga melanogaster), ktorá sa vyskytuje v južnej a juhovýchodnej Ázii.

anhingovité

anhingovité [tupi > port.], Anhingidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad veslonožce (Sulliformes), v starších zoologických systémoch pelikánotvaré (Pelecaniformes), s jedným rodom anhinga (Anhinga). Veľké vtáky, ryby lovia potápaním a harpunovaním ostrým zobákom, majú zmáčateľné perie a veľmi dlhý chvost. Hniezdia v kolóniách, na stromoch v blízkosti vody, o násadu sa striedavo starajú obaja partneri.

ankona

ankona — ľahké nosivé plemeno kúr pôvodom z Talianska. Chová sa s čierno-bielou kresbou, pričom biela kresba musí byť pravidelne rozmiestnená po celom tele. Hmotnosť kohúta 2,7 – 3 kg, sliepky 2,3 – 2,5 kg. Nazvaná podľa talianskeho mesta Ancona.

anoa

anoa [malajsky] — rod prežúvavých párnokopytníkov z čeľade turovité (→ byvol) žijúci prevažne na ostrove Sulawesi. Patria sem dva malé zavalité (výška v kohútiku do 1 m, hmotnosť 150 – 300 kg) druhy, anoa nížínný (Bubalus depressicornis) tmavohnedej až čiernej farby so svetlou škvrnou pod bradou, na tvári, bruchu a nohách, s hrubým krkom, krátkymi nohami a s dozadu sklopenými krátkymi, na báze trojhrannými rohmi prispôsobenými na pohyb v hustom močaristom pralese a anoa horský (Bubalus quarlesi) svetlejšej farby, s dlhšou hustejšou srsťou a s kratšími rohami, ktorý sa vyskytuje najmä v odľahlých horských oblastiach; ohrozené druhy červeného zoznamu, ich populácie sa stále zmenšujú.

anolis

anolis [indiánske jazyky > špan.], Anolis — rod jašterov z čeľade leguánovité. Mnohé z vyše 250 druhov sú schopné farbozmeny. Anolisy majú rozšírené prsty a podbradok alebo krčný lalok tvorený v spodnej časti krku voľným kožným záhybom, pri šplhaní im pomáhajú šupiny na spodku prstov. Samce pri podráždení vypínajú farebné hrdlo. Žijú najmä v Strednej Amerike, napr. anolis obrovský (Anolis equestris) a anolis červenokrký (Anolis carolinensis), hojne okolo Mexického zálivu.

anténovcovité

anténovcovité [lat.], Pimelodidae — čeľaď z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), podrad Siluroidea. Ryby s prevažne nočnou aktivitou žijúce pri dne juhoamerických riek. Majú prevažne dorzoventrálne (od chrbtovej steny smerom k brušnej stene) sploštené telo bez šupín, zvyčajne s tmavomramorovaným (škvrnitým) chrbtom a so svetlým bruchom, tukovú plutvičku a sploštenú hlavu s troma pármi dlhých fúzikov. Patrí sem okolo 30 rodov so 112 druhmi, napr. okolo 1 m dlhý anténovec škvrnitý (Pseudoplatystoma fasciatum) a do 70 cm dlhý anténovec štíhly (Sorubim lima).

anteriórny

anterior [lat.] — biol., lek. predný, ležiaci vpredu; opak posterior.

antilopy

antilopy [gr.] — jednotný názov dutorohých prežúvavcov z čeľade turovité, v súčasných zoologických systémoch rozčlenenej na 10 podčeľadí; štíhle stádovité kopytníky rôznych veľkostí s dlhými nohami, krátkym chvostom a krátkou srsťou pochádzajúce z Afriky a južnej Ázie, ktoré patria medzi najrýchlejšie suchozemské živočíchy. Patria sem rody a množstvo druhov z 9 podčeľadí (okrem podčeľade Caprinae): Aepycerotinae (→ impala), Alcelaphinae (→ byvolce), Antilopinae (tzv. pravé antilopy), Bovinae (napr. bongo), Cephalophinae (napr. chochlatka), Hippotraginae, Pantholopinae (→ čiru), Peleinae a Reduncinae (→ vodárka).

Do podčeľade Antilopinae patria napr. iba v oblastiach južnej Afriky žijúci druh antilopa skákavá (Antidorcas marsupialis) so škoricovohnedým chrbtom a bokmi, s bielym zadkom, spodnou stranou tela, ako aj s bielou tvárou, na ktorej sa od papule cez oko tiahne tmavý pás, a pri obidvoch pohlaviach s čiernymi lýrovitými, do 30 cm dlhými rohmi, v Indii a Pakistane žijúci druh antilopa jeleňovitá (Antilope cervicapra) s výrazným pohlavným dimorfizmom (samec má hlavu, boky a vonkajšiu stranu končatín tmavohnedosivú až čiernu, brucho, hruď a vnútorné strany nôh biele a do 70 cm dlhé rohy špirálovito stočené a v spodnej časti vrúbkované, samica je výrazne svetlejšia, žltohnedá až žltá, rohy jej rastú len veľmi vzácne), vo východnej Afrike (Somálsko, Uganda, Keňa) žijúci druh antilopa dlhokrká (Litocranius walleri, v starších zoologických systémoch aj gazela gerenuk) s gaštanovohnedým vrchom tela, pri obidvoch pohlaviach s pieskovokrémovými bokmi a s bielym bruchom, pri samcoch s lýrovitými, špičkami smerom dopredu stočenými, do 35 cm dlhými rohami, ako aj rody dik-dik, sajga a goa.

Do podčeľade Hippotraginae patria napr. vo východnej a v juhovýchodnej Afrike žijúci druh antilopa vraná (Hippotragus niger) s čiernohnedým až čiernym telom s bielym zadkom a bruchom a s čierno-bielou kresbou na tvári (pri samcoch), s gaštanovým alebo s orieškovohnedým telom (pri samiciach) a pri obidvoch pohlaviach s hrubými výrazne vrúbkovanými rohmi, v západnej, strednej a vo východnej Afrike žijúci druh antilopa konská (Hippotragus equinus) s červeným až hnedým telom s bielym bruchom a s bielo-čiernou kresbou na tvári, pri obidvoch pohlaviach s dozadu ohnutými, na koncoch od seba rozostúpenými, po celej dĺžke vrúbkovanými rohmi, pri samcoch dlhými okolo 75 cm, pri samiciach okolo 65 cm, ako aj rody adax a oryx.

Do podčeľade Peleinae patrí jediný druh antilopa srnčia (Pelea capreolus) so sivou srsťou, pri samcoch s rovnými ostrými rohmi, ktorá žije vo vyššie položených trávnatých horských oblastiach Južnej Afriky, Zimbabwe, Lesotha a Svazijska.